kráčam po ulici
je krásny deň a stromy ma tieňmi hladia po tvári
spievam si
len tak pre seba, no počujú to aj okolití ľudia

terre rouge, terre de feux
terre terre, terre de lumiere
terre rouge sul le ciel bleu

taká neprístojnosť, len tak si spievať na ulici!
dovolené predsa je si nanajvýš pohmkávať so stisknutými perami
toto nie je ríša kráľa kvetoslava

občas sa ale niekto na mňa usmeje
a farba môjho hlasu sa roztiahne spolu s úsmevom keď mu žmurknem na pozdrav
viem čo mi hovorí:
"Aj ja by som si zaspieval, nie len pohmkával. Ale keď to sa na ulici nepatrí. Už dosť je, že som sa usmial na neznámeho človeka..."