Pracovne nasadenie ma dnes dostalo ku znamemu domov, preinstalovat win a nejako mu poriesit pocitac. Malokto dokaze totiz tak zasvinit comp, ako on, ale ved - mne jedno, ja dostanem zaplatene. Okrem znameho tam bol ale i jeho syn, netusim kolko mohol mat rokov, ja to odhadnut naozaj neviem, ale tak..devat, desat? Asi. Mozno aj 11. To je ale fuk. Vola sa Lukas, hra sa pocitacove hry a ma rad lego - aspon nieco teda, na com mohla stat konverzacia, ked moj znamy odisiel pre dceru niekam.
A tu prisiel ten kamen urazu, to, kedy som sa zacal citit ako stary cap.

Vramci regulerneho chit-chatu som sa s nim snazil nejako bavit na klasicke temy ako "co rad hras?" a "mas aj lego?" a podobne veci. Najprv som bol fascinovany jeho prehlasenim, ze ma rad strategie. Super, povedal som si, konecne nie decko, ktore by s brokovnicou pobehovalo po nespocetnych leveloch a strielalo tie iste prisery furt dokolecka... Videl som originalnu krabicku Age of Empires 3, Ground Control 2 a hovoril mi i, ako videl Warcraft 3. Ved reku fajn, celkom to dobre hry, no skoro som dostal infarkt a nasledne taky maly sok nostalgika, ked som sa ho spytal, ci hral Starcraft a on na mna len pozeral a potom mi do oci chladne povedal "O tom som uz nieco pocul..." - asi v tom momente som si uvedomil, ze ta hra ma mozno o dva roky menej co on!!! Pri zmienke Blizzard hier samozrejme spomenul, ze si planuje zadovazit World of Warcraft, tak ja som prezmenu presiel ku RPG a vypytoval sa ho na Diablo. A tu veru nastal moj druhy sok - "Co to je?" - snad to nemyslel zosrandy! Rychlo som vytiahol book a ukazal mu tu hru, ale evidentne nemal ani sajnu, ze o com je rec...
Ako si tak pozeral hry na mojom booku - Civ 3, Quake 3, Diablo 2 - zazrel tam aj Quake 2, comu samozrejme neodolal a cely udiveny na to pozeral "Sak to ma horsiu grafiku nez Q3A!?!". No bodaj by nie, ked je to o asi dva alebo tri roky starsie!! Pytal sa ma, ci poznam Counter Strike, ja ze samozrejme, 3D strielacky su mi blizke, tak reku "Poznas Deus Ex?" - chlapec ostal znova bez slov. Nic mu to nehovorilo. Len tazko sa mi najlepsia hra historie opisovala, o System Shocku (2) som sa uz radsej ani nezmienil... Pri Unreal Tournamente poznal iba 2004, no uz som sa ani necudoval...
I Tiberian Sun mal originalku! To uz som bol sokovany, ze nieco take sa u neho najde (no mal zopar starych level CD, co mu niekto z bazaru doniesol...). Neprekvapilo ma ale, ze to prirovnaval ku Red Alert 2 a hlavne ku Generals. O prvych dieloch ale ani chiru ani slychu. Tak troska srdenko zebolelo, ved nejednu korunu som na tie hry vynalozil a kolko preview som precital, kym sa to dostalo na trh...
Ako-tak som zachranoval situaciu spomenutim Civilizacie, o tom nastastie pocul, ale nikdy nehral (no tu sa zase necudujem, ved v jeho veku to vela hracov nezaujima...). Este Simsov poznal, o Sim City ale vedel iba ze "tam sa stavia to mesto, ze?".
Naopak mne menoval a ukazoval hry, o ktorych som tak troska pocul, vzivote to nehral, no zaujimavo to nevyzeralo.

Zacal som sa citit ako starcek, ktory spomina na veci pre dnesnu mladez absolutne stratene a bezvyznamne.

Presiel som teda radsej na temu Lego. Mal snad vsetko Harry Potter lego, ktore bolo k dostaniu, vsemoznych drakov a postavicky, metly a vezicky z Hogwarths... Sem-tam sa mihol nejaky ten Xwing a Tie Fighter, taktiez vela rytierov a podobne stvorenia, no vsetko to nieslo datum asi 2000+. Suciastky boli pekne, obcas som stal udiveny, ze ake fajn veci su v tom novom legu, kedze ho drzim v rukach malokedy.
Ale na kolena som skoro spadol pri jeho otazke "Kedysi udajne existovali v legu suciastky, z ktorych sa dalo zlozit hocico. Je to pravda?" - Zmrzol som, koniec, nie, toto nemoze byt pravda!

Bohuzial ano... Toto dieta pozna to 'nove' lego, ktoreho multifunkcnost nahradil 'imidz' a 'funkcionalita v danom momente'. Namiesto toho, aby clovek mal nespocet kociek, z ktorych urobi hocico, ma teraz iba kocky na jedno-dve pouzitia.
Citil som sa tak stary, kedze u mna sa povaluju iba 'kocky na vsetko', citil som sa..ani neviem ako.


Prvy krat som si uvedomil, ze je tu mladsia generacia. Prvy krat mi to bilo do oci. Stretaval som male deti, kociky a potvorky co ledva kracaju, ale nikdy nic, co by so mnou dokazalo komunikovat na nejakej stabilnej urovni. O co horsie to ale dopadlo, ked som zistil, ze uz je tu uplne ina doba...

Nadisiel cas, kedy sa deti hraju s legom, ktore nepodporuje kreativitu, ale zatazuje penazenky rodicov a licencne oddelenia vsemoznych kino trhakov. Nastala doba, v ktorej sa za prehistoriu povazuju nase pecky, kedy otcovia strategii su uz prapradedkovia a my na nich spominame ako na rovesnikov.
Som zvedavy, co ma teda sokuje ako dalsie...