je velmi zmateny. ale az neskutocne! niekedy sa pytam, ci to nemoze byt sucast jeho charaketeru -- niekto je od prirody vesely, niekto naopak nevrly, a on je zase zmateny. zmateny a naladovy, nikdy nie spokojny a zo zasady nestastny. taky je, taky vzdy bude. ale kto by sa s tym zmieril (ak by bol nahodou schopny priznat si to)? asi z toho vyplyva ta jeho zmatenost -- zo zmatenosti samotnej.

je mi ho trochu luto, ked vidim ako vsemozne sa pokusa nieco s tym urobit. chce ziskat vsetko, o com mu hovorim, ze to prinasa stastie. zaroven ale vidi, ze ani ja nie som stastny. nevie, ci mi moze verit...

tusi, ze jedine laska robi ludi stastnymi. sam si uz overil, ze clovek moze mat vsetko ostatne -- priatelov, peniaze, zdravie -- a stale mu to nestaci. stale mu nieco chyba! prave z toho je zmateny; zda sa mu velmi nespravodlive, ze nedokaze ziskat lasku tak lahko ako vsetky veci, ktore ziskal doteraz. zda sa mi, ze ma kvoli tomu pred laskou respekt. ci strach? je to mozne. vysvetlovalo by to, preco sa zamotava do jedneho zo svojich zacarovanych kruhov -- cim silnejsie po laske tuzi, tym tazsie ju nachadza. jeho respekt (ci skor pravy, nefalsovany strach?) pred laskou rastie... a znova!

fascinuje ma, ze sa tu zmatenost snazi vyuzivat pri hladani lasky, co je, samozrejme, odsudene na neuspech! na druhej strane, je to jeho najsilnejsia zbran -- jeho jedina zbran... to je dalsi zacarovany kruh!

nesklada sa cele jeho vnutro z mnozstva takychto zacarovanych kruhov, ktore spolu tvoria jediny velky zacarovany kruh jeho osobnosti? nech je to akokolvek, ja verim, ze nikdy nebude stastny...