22.6. sme sa skupinka nadsencov (Ada, Robo, Ivo, ja) vybrali po militantnych stopach SNP. Rano za brutalne dazdiveho pocasia o 6:35 sme nastupili do busu do Bardejova. Este den predtym bol upek, slnko svietilo ako splasene, no akurat dnes sa vsetko muselo pokazit. Cestu nam krizovali blesky a autobus sa pomaly stracal v hmle. Osem a pol hodinova cesta. Uz teraz som zacinala byt unavena…
Bardejov. Na stanici ani nohy, len styria blazni s 20 kilovymi batohmi. Za chvilu nam ide bus do Svidnika. Vo Svidniku este menej ludi ako v Bardejove. Len miestni snedi obcania nas sleduju z miestneho hostinca, ktory sa pomaly v tej cernote straca. Posledne nakupy v potravinach, nesmie este chybat cibula, syry a nejake sladkosti. Borovicku si nesiem uz z domu ;))))
V buse do Vysneho Komarnika sedim vedla ciganskej rodinky. Strasne krasne male dievcatko na mna civi celu cestu a jeho rodicia sa na tom zabavaju. Asi tie piercy, whatever.
Vystupujeme na konecnej pri pomniku hrdinov SNP pri Duklianskom priesmyku. Rit. Ani som necakala, ze niekoho uvidim. Su tam jedny potraviny-vsehochut a restauracia pre prechadzajucich kamionistov. Este stale je zamracene, ale chvalabohu neprsi. Davame si posledne varene jedlo v restauracii, ja osobne bryndzove halusky. Vzdy ked som mimo BA, niekde blizko lesa, pochyti ma chut na nieco rydzo slovenske ;) K haluskam borovicka a ide sa hladat miesto pre prvy noclah

Prechadzame lukou na ktorej volne lezia stare ruske lietadla, tanky. Jedno lietadlo ostalo otvorene tak sme vliezli dnu. Dokonale krytie pred dazdom, no hotel Ritz to nie je. Trup lietadla bol nahnuty, tagze som spala skoro vo zvislej polohe, karimatka sa mi prederavila o vytrcajuci plech, ktory ma tlacil na chrbate. Chalani to tiez nemali o nic lepsie, ich lozkom bol zvlneny plech mierne nahnuty, tagze sa museli niecim zaistit aby sa neskotulali dole. Kazdopadne ale nelutujem, myslim, ze pre vsetkych to bolo najexotickejsie spanie v ich zivote. Ved kto sa uz moze pochvalit ze spal v starom ruskom lietadle na Dukle? ;))))

Rano o siestej sme konecne vyrazili. Cesta bola pomerne dobre znacena, dokonca sme sli okolo nedavno urobenych zakopov, asi praca niekolkych nadsencov, ktori este stale nezistili, ze vojna sa uz davno chvalabohu skoncila a tak im ako utecha postacili aspon rekonstrukcne akcie. Predierame sa lesom, konarmi, vsade blato. Snazim sa neposmyknut sa. Kamoska vsak nemala take stastie. Pocasie sa zlepsuje, vykukuje slnko. Prechadzame cez Medvedie, a prve rusinske dediny, Vysna Pisana, Nizna Pisana… V Niznej Pisanej si davame mensi oddych a pauzu na obed. Pred hostincom sa nam prihovaraju miestni guraznici. Jeden z nich- kostolnik sa horlivo domaha, aby nam ukazal miestny kostol. Nedbame. Co to popil, tak jeho krok je mierne neisty. Ukazuje nam interier kostola, oltar, priestor za oltarom, proste vsetko. Zapaluje kadidlo, ze nech si to vyskusame. Leje don tekutinu a ked sa ho pytam ci to je lieh, namiesto odpovede si vleje cast flasticky do ust. NEVERIME vlastnym ociam! Denaturovany lieh! Otrasie sa a dalej vysvetluje. Trha mi neprekonatelne kutikmi ust ale heroicky sa prekonavam ;)))))) Dalej nas vedie na horne poschodie a dalej po rebriku hore do veze kde su zvony. Zacne predvadzat ako sa zvoni, na co sa strhne so slovami, ze to radsej necha tak, lebo si dedincania budu mysliet, ze uz sa nacisto zblaznil. Schadzame dole, kde este otvoril skrinu s oblecenim pre popa a vysvetluje, pri ktorych prilezitostiach si ake oblieka. Odchadzame, lucime sa s nasim sprievodcom a ideme dalej, debatujuc s nadsenim o milom az neuveritelnom kostolnikovi.

Nasleduje obec Kapisova, Nizna Jedlova, az schadzame do Svidnika. Prechadzame cez mesto smerom na vrch Cierna Hora, kde by sme mali prespat. Po vycerpavajucom stupaku prichadzame na vrch, kde nas caka prederavena strecha a pod nou stol s lavicami. My sme si ustlali pod stolom a chalani s celtami popri laviciach. Celkom pohodlny spanok akurat rusili nedaleke zvuky spod kopca nejakeho techna. Pred civilizaciou asi neutecieme.

Rano sa balime a ficime dalej. Samozrejme, o desat minut cesty dalej sa nachadza sqely pristresok, zachovany s pecou a stolom a lavicami, ohniskom a pod. Svinsky luxus. Nadavame ako pohani!
Pokracujeme obcami Kurimka, Andrejova, Zborov, odkial mame pekny vyhlad na zrucaniny hradu Zborov. Tam sme mali povodne spat, ale rozhodli sme sa, ze budeme pokracovat dalej, lebo riadit sa podla predoslych chalanov co tadeto sli, sa nam nevyplatilo, lebo sa akosi zabudli zmienit aj o tom pristresku za Ciernou Horou. V Zborove stretavame v krcme dalsiu partiu co sa chysta prejst az na Devin. Na moj udiv sedia pri pive, co by teda moje nohy asi neslapali dalej a telo by chytilo slinu a uz by som tam ostala navzdy (pri tych cenach) ;)))))))

Odtrham sa od sladkyh predstav a ficime dalej na Sedlo pod Stebnickou Magurou. Tam sme sa usalasili v lese na rochnisku diviakov. A tak nasledovala krusna noc, ked nas v hlbokej noci navstivila rodinka divych sviniek. Svietili sme na nich baterkami a hulakali, co chvalabohu zabralo a pustili sa do behu az sa zem otriasala.
O siestej zvonilo opat to hovado a tak sup ho na nohy. Ivo ako jediny, ktoreho cielom bolo prisne sa drzat cervenej znacky- cesty hrdinov, sa vybral cez vrch Stebnickej Magury do Bardejovskych kupelov, co my, lenive svine sme pekne obisli po zltej. Vsetci sme sa nakoniec zisli v Zbojnickej pivnici v Bardejove. Ada nas tam z istych dovodov musela opustit a tak sme dalej pokracovali len traja. Pokracovali sme v najvacsom upeku cez cely Bardejov po asfaltke na Mihalov, do Klusovskej Zabavy az do Hervartova. Velmo pekna dedinka inak, kde sa nachadza aj dreveny rimsko katolicky kostolik a vela milych dreveniciek.
Opat slapeme nechutny a nekonecny strmak na vrch Zobrak, tam sa uz uz skladame, aj ked nie sme nejak extra spokojni s vyberom lezoviska. Nakoniec sa dohodneme, ze skusime pokracovat dalej ( po nasich skusenostiach). Neviem koho to bol tak genialny napad, ale zasluzilo si to metal! ( tusim moj ;] ) prisli sme k prvotriednemu posedu s vyhliadkou. Mal tri poschodia. Prve bolo cele uzavrete s okienkami, druhe bolo volne ako vyhliadka a triete tak isto. Hore boli este lavicky. Ten vyhlad stal za vsetko nase usilie. Vtedy si clovek uvedomi ake krasne je zit a vsetko je gombicka a zrazu zabudne na vsetko to svinstvo co zanechal dole a niekde daleko. Konecne chapes to omielane spojenie “byt nad vecou”. A k tomu gycovy zapad slnka. No nedaj si z tej borovicky! ;))))) A cigo k tomu! Chalani sli dolu a ja som este ostala sediet s hompalajucimi sa nohami cez zabradlie rozmyslajuc o nesmrtelnosti chrusta.
Samozrejme, nic netrva vecne a vzdy dojde nejake hovado, co sa ti vysmeje do ksichtu a vsetko sa dosere. Ked sme sa ulozili spat, zrazu v noci pocujeme nejake hlasy. Miestna chamradska mladez sa sem prisla podgurazit. Ivo zisiel dole, aby na nas upozornil, oni vsak chceli ostat aj tak vonku, pri ohni. Nejaka palenka, nejake piva, nejaka ganja. A traja nasrani ludia vnutri. Spat sme nemohli, ten hluk sa fakt nedal. A tak o pol piatej zdvihame kotvy a nervozni padame kade lahsie.
Opat slapeme unaveni, spoteni a nasrani dalej. Slnko ako naschval pripeka ako zbesile. Pod Zavadkou, Hradisko, Terna, Kanas. Vacsina cesty ide po asfaltke. Do Kanasa uz prichadzam vytocena, nervozna a odporne zazeram na Iva a Roba a na celu dedinu a tie hnusne psy, co za nami neprestajne brechali. Nedostatok spanku a otlaky urobili svoje. V Kanasi nieto ani kde hlavu zlozit a tak slapeme do lesa nad lukou a predierame sa vysokou travou. To sa snazim dat psychicky do poriadku, uz sedim, jem a zacinam sa ukludnovat. Spime pod sirakom, no les je plny krvilacnych komarov a je tu neskutocne dusno a teplo. Ivo nemoze spat a tak si zbali veci a odide niekam dole do dediny. Este v noci sa vsak aj tak vrati spat, lebo ked sa usalasil na autobusovej zastavke, nocna hliadka strazcov zakona ho odtial vypudila. (neverila by som ze v nejakej pitomej dedinke na vychode SR sa premava v noci na aute policajna hliadka!)
Rano sa spustil lejak, tak sme sa rychlo zbalili a ficali do dediny na tu busovu zastavku. Ale kedze bolo len nejakych 5 hodin, rozlozili sme si karimatky a zalahli. Cim sme sa vsak stali atrakciou pre dedincanov, ktori sli rano na bus do roboty. Miestne babky viedli o nas horlivy rozhovor, pricom sa pridali aj ostatni, …..sa divim, ze nam nehodili k hlavam nejake koruny. Zeleni okolo nas svedomito stale kruzili, no nastastie nas nechali na pokoji. Ked miestni odisli na bus, s rehotom sme vstali. Presli sme este do Velkeho Sarisa, kde som to uz ja vzdala a prenechala chalanom pansku jazdu….

foto: ADA

Spolu cca 110km, doba slapania: 4 aj stvrt dna

Pohoria: Ondavska vrchovina, Cergov

pozn. Ivo sa podujal prejst celu trasu az na Devin, tak mu drzte palce ;)