Čím viac sa Bloaver smial, tým viac krvácal. Sedel oproti Fontellovi v miestnej krčme a z ešte nedávnej bolesti už bola len úzka špageta. Stretli sa na zastávke, z autobusu vystupujúci Bloaver sa držal za krvácajúce ústa a pozeral na oblohu, samozrejme zakopol a takmer si znovu rozrazil peru. V autobuse totiž stál pri zadnom skle, mierne pootvorené ústa a zaklonená hlava sledujúca oblohu. V meste je vidno oveľa menej hviezd a tak si vychutnával tento pohľad.



Mal pocit, že zacítil pervitín a hudba v ušiach sa na jednej úrovni spomalila a na zvyšných ubiehala akoby nič, predznamenajúc zvrat.



Bloaverova sesternica Kalla tu bola pred piatimi dňami a aby jej rýchlejšie uplynul čas, predstavovala si, že sneží. Kopala do snehu a ten sa vznášal okolo nej, naštastie mala zatvorené oči. Auto zatrúbilo: "trú, trú" a ona oči otvorila, ustúpila o dva kroky vzad a nechala prejs? auto výriace prach, reflexívne oči zatvorila a z prachu bol opä? sneh zľahka narážajúci do jej tváre a stávajúci sa jej súćas?ou, tak ako kedysi keď sa jej v predstavách do cesty priplietol jeden lesík a jej súčas?ou sa stala aj jediná obyvateľka tohto lesíka, veverička Donnie Krell. Vtedy si Kalla uvedomila neoddeliteľnú súčas? jej osobnosti a to, že miluje lieskové oriešky, tentokrát si uvedomila, že je špinavá a blízko je rieka ktorá ju dokáže poľahky očisti?.



Za tých pä? dní sa priehlbina po Kallinom snení veľmi nezväčšila, avšak dostatočne nato, aby autobus podskočil: "hop" a Bloaver zívajúc narazil do skla.

"Hej, to je Kalla, len tak skoči? do rieky..." Fontell sa na to len usmial a pokýval hlavou. "...zdalo sa jej, že sa topí dajaká ryba? videla svoj odraz a chcela sa do seba ponori?? či len tak? to je jedno, hlavne, že sa jej nič nestalo s účesom"

"to je samozrejmé, má krátke vlasy a jej účes by mohol slúži? ako pomôcka na predmete dynamických systémov"



Trvalo jej tri minúty dokým objavila dokonalú melódiu na pískanie. Otočila sa chrbátom k dverám a ukročila. Dvere sa samozrejme otvorili. Ľahla si na gauč a zaspala.