išli sme s bratom a jeho frajerkou zo smoleníc späť do pezinka domov z fotrovej oslavy narodenin... keďže sme niečo vypili, tak sme išli busom...čakanie na zastávke sprevádzala nervozita typu "čo keď nezastaví na tejto zastávke ten bus, keď bude zrýchlený? hmmmmm" nakoniec ten bus išiel, nezastavil ajkeď sme mu všetci traja mávali a ja som mu ešte aj dokonca vošiel do cesty, nič. tak sme išli poprosiť ségru, ajkeď sme ju predtým nechceli otravovať nech nás odvezie. ani sme sa nenazdali a dobehli sme ten bus, zastavili sme na najbližšej zastávke a hneď ako sme vystúpili, tak nás ten bus obišiel a išiel. ok, tak sme zase nasadli do auta a predbehli bus. na ďalšej zastávke sa nám už konečne podarilo nastúpiť. čakal som že tomu autobusárovi aspoň vypičujem, ale neriešil som radšej.. brat si ani neuvedomil že kúpil zbytočne 3 lístky do pezinka, ajkeď jeho frajerka vystúpovala v modre... tak sme sa už teda konečne viezli hromadnou dopravou trenčianskej sadky, autobusár bol zjavne neriešiteľný kokot, keď predbiehal malého motorkára na skútry v plnej čiare a skoro ho vytlačil z cesty keď išlo auto v protismere a musel prudko zabrzdiť, veď v pohode, asi sa cítil byť veľký autobusár, keď tomu motorkárovi začal ešte niečo agresívne gestikulovať, pritom ho nemal čo predbiehať... cesta prebehla našťastie v pohode ba nakoniec až smiešne, keď sme vystúpili len my dvaja s bratom v pezinku. pozreli sme sa na autobus, ktorý tam čakal a nikto nevedel načo. autobusár totižto nechápal, prečo vystúpili len dvaja ľudia a nie traja. asi to mal v tej jeho kase zaznamenané, že majú vystupovať traja ľudia. ten tretí bola bratova frajerka ktorá vystúpila v modre a dosť sme sa kŕčovali z vonku na tom, že tam začal prezerať lístky celému autobusu a my sme sa len vyškierali, LOOL :o)))