V mestečku Crikvenica na pláži predávajú babičky, ktoré už všeličo pamätajú, alebo už aj nič, háčkované a čipkované obrusy turistom. Pre nich príjemný spôsob zárobku, pre mňa aspoň sčasti autentický príspevok do spleti gýču a nevkusu, ktorý sa turistom otŕča.
Na rodinkárskej večernej prechádzke si jednu z týchtobabičiek všimol aj môj už dlho zdivený synko a najprv si začal bezostyšne "prezerať" jej tovar. Šťuchal do obrúskov a všakovackých iných neviemčoho, čo iba moja mama a babka vedia, na čo slúži, a na babičku sa vyškieral všetkými zubiskami. Ona mu kontrovala bezzubým úsmevom, ale o to bezzubejším.Oslovoval ju svojím šušlavým niečo medzi Teta a Ceta a keď sme odchádzali, odtrhol sa od nás a vrhol sa babke do zástery.
Chlapča malé prežívalo lúčenie striedavým odtŕhaním sa a vrhaním sa smerom k babke (a obrusom) a od babky.Nakoniec sa obaja uspokojili storakým pápápá.
A na záver už nič.