Tak a som tu zas - psychiatrické oddelenie, fakultná nemocnica Mickiewiczova ul, BA. Minulý rok pre pokus o samovraždu, tento rok vlastne ani neviem prečo..
Predstavte si že doma je všetko tak na piču že jediné čo vás zachráni je buď samovražda alebo útek z domu. Po minuloročnej skúsenosti som radšej sebadeštruktívne myšlienky hodila za hlavu, zobrala som spacák, batoh a vypadla na pár dní z domu. Určite som nechcela zostať na Slovensku - hocikam, len mimo tohto sveta! Lenže ja trdlo nepoznám bočné cestičky na ktorích sa stopuje tak som sa vybrala rovno na dialnicu za Lamačom že ja idem do Čiech. :D Sobota v noci-dialnica-mrte kamiónov-ja sama zvierajúc spacák v náručí-slzy v očiach.. zrazu si to predomnou zaflekuje polícia a posiela ma preč z dialnice na bočnú cestičku. všade tma-prázdna ošarpaná budova a jedno auto so zhasnutými svetlami. zrazu vystupujú dvaja týpci a ja sa pýtam že ako sa dostanem do Čiech. jeden z nich odpovedá že: "s náma" a zároveň sa pýta či nemám cígo.. od tohto momentu sa pre mňa začína najkrajšia dovolenka akú som kedy zažila :D týpci boli z Mikulova (okres Břeclav) - asi hodina cesty autom. pýtam sa či by som nemohla u jedného z nich prespať že ráno vypadnem (nemala som pri sebe žiadne peniaze-za posledné som si kúpila cigy). Róbert mi nakoniec dovolil u neho týždeň bývať-staral sa o mňa ako o sestru-dával mi jesť, vínčisko sme furt chlastali (vinohradnícka oblasť), o tráve ani nehovorím, a o heráku ktorý dával ešte v aute na Slovensku radšej pomlčím.. :D :D :D Maliar, vysoký, čierne dlhé vlasy do copu, chudý, večne zavesený na nete, jeho motto: "jedlo je pre slabochov, treba vedieť piť" :) po týždni žúrovania a po matkiných mailoch že zavolá políciu som Róbertovi poďakovala za ubytovanie a vybrala sa ďalej rozhodnutá nevrátiť sa už domov.. nie, za tie dni strávené u neho nechcel peniaze ani iné služby!
vybrala som sa smerom na Brno. lenže small problem-nikto mi na stope nechcel zastaviť.. s myšlienkou v hlave že ja si to pivo v Brne dám som hodinu nikde nezastavovala a vychutnávala výhlad na vinohrady pri Mikulove, velké jazero Pálava a obrovské polia všade vôkol :) zapadalo slnko, tri hodiny pešej chôdze za mnou, začala som cítiť na chodidlách dosť pichlavú bolesť-odtlaky. spln-osem hodín peši od Mikulova - s prestávkami samozrejme - doteraz nikto nezastavil.. tabula Brno 50km-zastavil mi chlapík ktorý ma síce nezobral priamo do centra, ale Brno to bolo a ešte k tomu mi dal pajdu že nech idem na pivo. :D po pive som natrafila na parčík, kde som konečne po týždni odchodu z domu mohla rozbaliť spacák a spať pod holým nebom. :) nasledujúci deň ale až tak fun nebol-odtlaky na chodidlách neuveriteľne pichali a ja som si ledva zbalila spacák aby som si mohla obzrieť centrum mesta.. bolo nepríjemne dusno a slnečné lúče nelútostné ako moje odtlaky :( po obzretí mesta som toho už poobede mala plné zuby-snívala som o vani plnej horúcej vody a peny, o voňavej káve u Anjelov a či sa nášmu kocúrovi Gabovi už zahojila tá rana pod okom.. v čajovni som sa spýtala na výpadovku na Bratislavu-našťastie mi hneď zastal kamión-nejaký maďar čo mal smer Bratislava-Budapešť. Keď som prišla domov matka sa rozplakala a spýtala sa ma prečo som odišla-nevedela som jej odpovedať..
dva dni na to som išla na víkend s našimi známymi na ich chalupu na Staré Hory (Banská Bystrica), po príchode domov mi matka povedala že bola za mojou psychiatričkou a zreferovala jej môj útek z domu a že zajtra ráno za ňou spolu ideme.. ja že v pohode, dávno som u nej nebola, ale nechápala som prečo aj s matkou-chytila som sa ako mucha na lep! :( keď som jej podrobne opísala môj útek usúdila že by som si na čas u nich mala poležať.. strašný rev-spomienky-plesnivá vaňa-ludia so sklenenými očami-vela vyfajčených cigariet-lieky pri ktorích sa mi robili škvrny pred očami.. neverila som že by som sa sem mohla znova dostať-babky ktoré chodia o deviatej večer spať, o piatej sa už premávajú na chodbe, nepríjemné sestričky ktoré s vami jednajú ako s odpadom a pretvarujúci sa doktori ktorím "akože" záleží na vašom psychickom zdraví! tento rok som nedostala žiadne antidepresíva-našťastie! nezabudnem na minuloročnú závislosť od coaxilu! :( robili mi psychotesty-machule mi ukazovali, aké slová ma napadnú pri tom a tom slove atď.. zistili akurát tak že som infantilná a že žiadnu psychickú poruchu nemám. na to som tam musela byť zavretá týždeň aj dva dni! fuck! dnes ráno ma pustili a pevne dúfam že sa už do toho sterilného čuda nevrátim! ponaučenie: keď odchod z domu, tak určite dlhšie ako na týždeň!
btw: dosť veľa som tam kreslila..




"Je pravda že nesmierne rád bývam v cudzom meste,

nezáleží na tom, či je to Rennes alebo Kalkata,

pre jedinú rozkoš - z vedomia, že ma ta nepriviedla povinnosť,

že som tam čírou náhodou, že na konci každého okamihu

ma čaká niečo nepredvídané, nie dobrodružstvo,

ale niečo, čo som vopred nevedel, tá úžasná volnosť,

z ktorej nám každodenný všedný život

ponecháva len mizivú časť:"

PAUL GUIMARD, VECI ŽIVOTA