Noc, tma a samota.

Myseľ oslobodená od ruchu dňa.

Kráčam s unavenými myšlienkami,

pre?ažené oči sa vnárajú do tmy.

Kdesi v diaľke, tam, v čiernote,

v strede cesty, črtajú sa obrysy človeka.

Postava zahalená v tmavom plášti,

jemne rozvlnená tmou, pozerá mojim smerom.

moje oči nemôžu rozozna? tvár,

miesto nej len čistá a nekonečne hlboká tma.

Všade okolo je zrazu ticho, len vietor...

Prízrak sa hýbe smerom ku mne.

nachvíľku som privrel oči,

postava zmizla, akoby tu nikdy nebola.

Zostal mi po nej len pocit,

pocit slobody, pokoja, mieru, jednoty,

jednoty zahŕňajúcej celý vesmír.

Prízrak mi za sekundu a bez slov dokázal poveda? viac,

ako všetci ľudia slovami za celý môj život.

Bol to človek, smr?, moje svedomie, sloboda?

Možno to bol duch noci, satan, alebo snáď boh.

Umožnil mi na okamih nazrie? do večnosti.

Nezabudnuteľná chvíľa radosti, pokoja a večnej lásky ku všetkému.



cylance

with respect