Niet albumu, ktorý by dnes hudobníci považovali za dôležitejší, ako je ten prvý. Azda preto, že je zbytočné hovoriť o umení, keď v skutočnosti treba vidieť šoubiznis. Možno v ňom uspieť buď hneď, alebo nikdy.

Ale Peter Cmorik si zaslúži ešte jednu šancu. Menšie očakávania. A kým nepresvedčí, oveľa menej slávy. Lebo tú si zaslúži vydobyť.

Album Nádherný deň je veľmi obyčajný. Plynie pomimo poslucháča namiesto toho, aby ho priamo zasiahol a strhol. Hoci Cmorika mnohí štylizovali do polohy rockera, na svojom debute ponúka pop.

Prázdny, a preto sa môže stať, že ho poslucháč nezačuje. Ale nekonfliktný, a preto sa asi stane populárnym. Miestami pripomína nehynúcu skupinu Hex v časoch, keď jej došiel rockový dych. A to bez urážky voči všetkým (zúčastneným).

Urážka rozumu sa ako vlna valí v slovách. V perlách, ktoré môžu smelo útočiť na výsadné básnické umenie skupiny No Name. Ironicky, pravdaže. Ale naozaj, nanešťastie. Lebo gravitácia síce núka ľahkú odpoveď na otázku "čím to je, že rieka do mora sa vlieva?" Ale nie je o nič lepšie spievať, že "som zranený, ako púštny básnik". Lebo to už nevysvetlí ani gravitácia, ani gravidita.

Válek sa vrtí v hrobe ako dynamo, Peteraj s Filanom sa musia smiať na plné kolo.
Peter Cmorik by bol vydal album, aj keby nebol vyhral súťaž Slovensko hľadá SuperStar II. Hlas aj prejav má zaujímavý, platňu mal pripravenú. Do druhého kola celonárodného súťažného karaoke sa šiel iba zviditeľniť. A to sa mu podarilo bezpochyby úspešne.

Preto aj slabý úspech na poli skutočnej hudby môže pokojne znamenať žiariacu hviezdu na poli šoubiznisu. A ak sa Cmorik nestane iba kométou, príde čas potvrdiť, že hoci pravidlo prvého albumu, ktorý je najdôležitejší, platí, ešte platí ďalšie. S odstupom niekoľkých nasledujúcich platní publikum nespomína na prvú pesničku.
Peter Cmorik má manažéra Jozefa Šeba. Toho istého, čo Jana Kirschnerová. A jej debut bol svojho času veľký prepadák.

Juraj Fellegi, PRAVDA

nuž, páči sa mi tá recenzka vcelku :)