Ano plakal som, plakal som ako male decko.

A pochopil som zakladnu chybu krestanstva, to ze povedal "Ja som svetlo, zivot, cesta" myslel tak ze kazdy jeden cloviecik tohto sveta je sam pre seba svetlom, zivotou a cestom.

Ale ovecky nedokazu verit v seba, potrebuju externu vieru namiesto tej internej, externa viera vam zdovodni vsetko, svedomie vam zdovodni iba lasku.



Plakal som ako male decko a nakoniec som sa odhodlal postavit do rady. Ano ano ano lakroska na chrbte. A povedal som jej to.

"Ja som ten jeho kamarat z Prahy. Mali sme s vasim synom spolocne sny. Krasne sny. A ja ich naprogramujem"

Pobozkal som ju na ruku a ona mi ju stisla, a nechcela pustit. Hlava sa mi tocila a ja som musel utiect do samoty, v klude zatvorit oci a pocuvat monotonny beat z bubnov jeho dreadatych kamaratov.

"Prosim. Prosim davaj na seba pozor" zakricala na mna.



Budem na seba davat pozor. Dal som totiz slub. A skauti sluby plnia.