dokonca aj dobrý duševný striptíz sa ľahko môže stať výsmechom. už vôbec to potom nie je problém na tomto serveri. hneď na úvod definované publikum absentuje, a je teda skôr virtuálnym (ha-ha) publikom, a predsa...

čo záleží na tom, že som jediný, kto sa ešte smeje, prípadne smiech predstiera? platiace publikum je pánom bez ohľadu na veľkosť. a ja platím viac, ako som si ochotný pripustiť.

nebesá ma nemajú v láske, som bez vodky. o to je to pre mňa ťažšie.

som nešťastný, pretože som stratil svoju dôstojnosť v snahe ju nájsť.
nešťastný, pretože sa život zmenil na tieňohru, striedanie tzv. pozitívnych a tzv. negatívnych emocionálnych stavov. sračkovitých výplní déčkového filmu, ktorý natočil nejaký politicky korektný kokot, alebo naopak niekto kŕčovito nekorektný.
nešťastný, pretože najplytkejšie krátkodobé uspokojenie má – objektívne, trúfnem si tvrdiť – väčší zmysel, ako dosahovanie dlhodobých systémových cieľov.
nešťastný, pretože (si myslím, že) vidím hodnotu toho, čo si v interakciách môžeme dať. mentálne porno. zozadu bez lásky, spredu s falošnými prežívačkami, zboku ako pes šukajúci plyšovú hračku, úchylne a bez skutočného uspokojenia. každý spôsob je rovnako nezmyselný, rozdiely vytvára len vkus.

ak by som mal priestorovo definovať proporcie môjho znechutenia ľudskou úbohosťou, požiadal by som o čln. na zvratky, potom dno. seba z úbohosti samozrejme nevynechávam.

mohlo by niečo bolieť viac ako enumerácia našich „slobôd“? je lepšia cesta ku šialenstvu ako konštruovať si samého seba ako fraškovitého impresária? koľko sa toho dá zabudnúť pri čoraz vernejšom zaujímaní pózy, o ktorej sa naivne domnievam, že pripomína mňa samého?

chlad, skepsa, odpojenie, totálne zlyhanie, „koniec“, otázniky – výkričníky – trojbodky – bodkočiarky, nezáleží na tom.