 |
|
| node: | attemps on our lives/dlhý, nudný denník |
| template: | 4 |
| parent: | blogs |
| owner: | femme |
| viewed by: | |
| created: | 28.06.2006 - 16:19:22 |
| updated: | 28.06.2006 - 16:36:31 |
|
cwbe coordinatez: 101 63535 21 2491634 ABSOLUT KYBERIA |
| permissions | |
| you: | r, |
| system: | public |
| net: | yes |
total descendants::
total children::5
19 ❤️
o pár dní to bude rok, čo sme sa prvýkrát pobozkali a o ďalších pár dní rok, čo sme spolu.
(takmer) nič neplánujeme, nič (si) nesľubujeme ale viem(e), že za ten čas si sa ku mne dostal tak blízko, ako ešte asi nikto, si mojou súčasťou, si mi všetkým.
sedíme na stanici a chce sa mi plakať, cítim sa ako malá, a trochu sa za to hanbím
nechcem, aby si odišiel. nechcem, aby sme sa tak dlho nevideli.
chcem tu s tebou ostať sedieť v objatí celé dni, pozerať sa na prichádzajúce a odchádzajúce vlaky, na ľudí, na cestu.. a byť s tebou.
a tak, som vďačná za každých ďalších 5 minút meškania vlaku, lenže - on nakoniec príde. sedím na lavičke a pozerám sa na teba, ako stojíš pri okne, a uvedomujem si, že ťa musím ešte objať, musím
*
stojím vo dverách pohýnajúceho sa vlaku
záber: kovové schody + moja topánka, rozbiehajúce sa nástupište a nad ním druhá topánka
a táto chvíľa sa mi vrýva do pamäti, spolu s mojou chuťou vysrať sa na všetko racionálne a jednoducho ostať v tom vlaku, ostať s tebou ešte aspoň pár hodín
*
moja noha pomaly dopadá na nástupište a za ňou druhá
chvíľu ešte kráčam vedľa teba a potom
potom si preč
*
v stánku si pýtam staré noviny - naschvál, cítim sa úplne prázdna, motám sa v obchodnom centre bez prachov a bez myšlienok, sedím na lavičke a čítam o voľbách
a znovu
vysrať sa na všetko
v netkafé ešte stále bezvyšlienkovito napísať pár slov a potom výjsť do noci a nechať sa ovaliť páľavou
*
stojím a pozerám okolo seba - za tých pár minút sa celý svet úplne zmenil
a všetko znecitlivenie úplne pominulo -
v letnej sukni a tielku s tenučkými ramienkami sa trošku bojím
ale blesky a vietor sú ukľudňujúce
*
kráčam
zalepená od potu, zmrzliny a sĺz
chcem si zapáliť cígo
zastavím a čakám
na ten správny okamih
vietor mi od očí vmrští prach a dávam si svoje slnečné okuliare
okolo mňa ide mladý ujo podnikateľ a uškŕňa sa
chvíľu si myslím, že sa mi smeje, lebo si neviem zapáliť
potom vidím, ako si aj on dáva slnečné okuliare
- úsmev
*
kráčam domov a cítim
povrch
múru
kvety
listy
blýska sa a namiesto hromov bijú zvony
počuť smiech, ale stoličky sú už zložené
na terase si podávajú ruku priatelia
a vtom ho zbadám a znova
čas sa vlečie ako med stekajúci z čajovej lyžičky
a ja by som tak chcela, aby zastal
pozerám naňho
má svetlé nohavice, kožený kabát, špinavú tvár biele vlasy
a pred sebou tlačí torzo z kočíka
v hlave si robím "cvak"
krok
"cvak"
krok
"cvak"
z medu sa pomaly vytvára kvapka
už sme skoro pri sebe
míňame sa
na vrchu kočíka mal časopis live
"cvak"
a už je preč
(kvap!)
ešte sa posledný krát otočím
raz (možno) budem veľká a kúpim si kameru a budem (si) robiť filmy o kráčaní po uliciach
alebo
NIE!
radšej napíšem HRU ZA CHôDZE
(asociácie - mimovoľné združovania obsahov vedomia na základe určitých podmienok
dnes ráno som sedela na balkóne, dávala cígo a premýšľala nad tým, ako si v chorvátsku sadnem na skaly s fľašou čiernej vodky, možno s fakjou, určite s pokusmi o jej život.
dnes ráno som sedela na balkóne, dávala cígo a premýšľala nad tým, aké to bude, keď sa vráti. a že by mi aspoň mohol priniesť tú knihu.
o pár hodín som si v telefóne našla správu o tom, ako dostal Jeho hru.
a opäť, to úplne iracionálne prepojenie, ktoré ma najskôr zaujímalo, potom fascinovalo a nakoniec(?) začalo desiť.
to prepojenie, ktoré ma teraz _______ - doplniť. ale je prirodzenosť plne prevoditeľná do pojmovej sústavy?
všetky tie "náhody", o ktorých sme obaja hovorili ako o "náhodách".
náhody?
akcia--reakcia.
položila som otázku, dostalo sa mi odpovede.
ako už stokrát predtým.
keď sa prirodzenosť, možno s cieľom porozumieť jej, možno v strachu, snažíme ovládnuť, "rozpitvať", potlačiť jej spontaneitu - neporozumieme tým prirodzenosti, zničíme ju.
možno to bola tá chyba.
alebo - možno to, čo som pokladala za akciu, bolo v skutočnosti reakciou. možno sa mi dostalo odpovede na (ne)položenú otázku)
*
sedím na pracháči - opäť s cieľom predĺžiť ten moment. možno aj s cieľom zmoknúť.
čakám.
chcem ťa tu mať. chcem zmoknúť s tebou. chcem sa s tebou bozkávať tak, ako vtedy. chcem sa s tebou milovať. chcem, aby si ma miloval. chcem..
(18.5.2005:
.
keby som sedela na pusti
len ja, hviezdy a lsd,
siroko daleko by nebolo ziveho teplokrveho tvora,
nebola by som o nic viac sama ako tu
a teraz.
..
Multi-faced Anna;Anya;or Anne is really on the run from herself as much as the third party of her past? Maybe this completely unconvetional play Attmeps on her....
.
mozno vlastne nema stale meno
..
niekedy byva umenim nachadzat umenie v umeni)
attemp on my life
finished
reborn
(takmer) nič neplánujeme, nič (si) nesľubujeme ale viem(e), že za ten čas si sa ku mne dostal tak blízko, ako ešte asi nikto, si mojou súčasťou, si mi všetkým.
sedíme na stanici a chce sa mi plakať, cítim sa ako malá, a trochu sa za to hanbím
nechcem, aby si odišiel. nechcem, aby sme sa tak dlho nevideli.
chcem tu s tebou ostať sedieť v objatí celé dni, pozerať sa na prichádzajúce a odchádzajúce vlaky, na ľudí, na cestu.. a byť s tebou.
a tak, som vďačná za každých ďalších 5 minút meškania vlaku, lenže - on nakoniec príde. sedím na lavičke a pozerám sa na teba, ako stojíš pri okne, a uvedomujem si, že ťa musím ešte objať, musím
*
stojím vo dverách pohýnajúceho sa vlaku
záber: kovové schody + moja topánka, rozbiehajúce sa nástupište a nad ním druhá topánka
a táto chvíľa sa mi vrýva do pamäti, spolu s mojou chuťou vysrať sa na všetko racionálne a jednoducho ostať v tom vlaku, ostať s tebou ešte aspoň pár hodín
*
moja noha pomaly dopadá na nástupište a za ňou druhá
chvíľu ešte kráčam vedľa teba a potom
potom si preč
*
v stánku si pýtam staré noviny - naschvál, cítim sa úplne prázdna, motám sa v obchodnom centre bez prachov a bez myšlienok, sedím na lavičke a čítam o voľbách
a znovu
vysrať sa na všetko
v netkafé ešte stále bezvyšlienkovito napísať pár slov a potom výjsť do noci a nechať sa ovaliť páľavou
*
stojím a pozerám okolo seba - za tých pár minút sa celý svet úplne zmenil
a všetko znecitlivenie úplne pominulo -
v letnej sukni a tielku s tenučkými ramienkami sa trošku bojím
ale blesky a vietor sú ukľudňujúce
*
kráčam
zalepená od potu, zmrzliny a sĺz
chcem si zapáliť cígo
zastavím a čakám
na ten správny okamih
vietor mi od očí vmrští prach a dávam si svoje slnečné okuliare
okolo mňa ide mladý ujo podnikateľ a uškŕňa sa
chvíľu si myslím, že sa mi smeje, lebo si neviem zapáliť
potom vidím, ako si aj on dáva slnečné okuliare
- úsmev
*
kráčam domov a cítim
povrch
múru
kvety
listy
blýska sa a namiesto hromov bijú zvony
počuť smiech, ale stoličky sú už zložené
na terase si podávajú ruku priatelia
a vtom ho zbadám a znova
čas sa vlečie ako med stekajúci z čajovej lyžičky
a ja by som tak chcela, aby zastal
pozerám naňho
má svetlé nohavice, kožený kabát, špinavú tvár biele vlasy
a pred sebou tlačí torzo z kočíka
v hlave si robím "cvak"
krok
"cvak"
krok
"cvak"
z medu sa pomaly vytvára kvapka
už sme skoro pri sebe
míňame sa
na vrchu kočíka mal časopis live
"cvak"
a už je preč
(kvap!)
ešte sa posledný krát otočím
raz (možno) budem veľká a kúpim si kameru a budem (si) robiť filmy o kráčaní po uliciach
alebo
NIE!
radšej napíšem HRU ZA CHôDZE
(asociácie - mimovoľné združovania obsahov vedomia na základe určitých podmienok
dnes ráno som sedela na balkóne, dávala cígo a premýšľala nad tým, ako si v chorvátsku sadnem na skaly s fľašou čiernej vodky, možno s fakjou, určite s pokusmi o jej život.
dnes ráno som sedela na balkóne, dávala cígo a premýšľala nad tým, aké to bude, keď sa vráti. a že by mi aspoň mohol priniesť tú knihu.
o pár hodín som si v telefóne našla správu o tom, ako dostal Jeho hru.
a opäť, to úplne iracionálne prepojenie, ktoré ma najskôr zaujímalo, potom fascinovalo a nakoniec(?) začalo desiť.
to prepojenie, ktoré ma teraz _______ - doplniť. ale je prirodzenosť plne prevoditeľná do pojmovej sústavy?
všetky tie "náhody", o ktorých sme obaja hovorili ako o "náhodách".
náhody?
akcia--reakcia.
položila som otázku, dostalo sa mi odpovede.
ako už stokrát predtým.
keď sa prirodzenosť, možno s cieľom porozumieť jej, možno v strachu, snažíme ovládnuť, "rozpitvať", potlačiť jej spontaneitu - neporozumieme tým prirodzenosti, zničíme ju.
možno to bola tá chyba.
alebo - možno to, čo som pokladala za akciu, bolo v skutočnosti reakciou. možno sa mi dostalo odpovede na (ne)položenú otázku)
*
sedím na pracháči - opäť s cieľom predĺžiť ten moment. možno aj s cieľom zmoknúť.
čakám.
chcem ťa tu mať. chcem zmoknúť s tebou. chcem sa s tebou bozkávať tak, ako vtedy. chcem sa s tebou milovať. chcem, aby si ma miloval. chcem..
(18.5.2005:
.
keby som sedela na pusti
len ja, hviezdy a lsd,
siroko daleko by nebolo ziveho teplokrveho tvora,
nebola by som o nic viac sama ako tu
a teraz.
..
Multi-faced Anna;Anya;or Anne is really on the run from herself as much as the third party of her past? Maybe this completely unconvetional play Attmeps on her....
.
mozno vlastne nema stale meno
..
niekedy byva umenim nachadzat umenie v umeni)
attemp on my life
finished
reborn