Hojnosť

Vesmírne zdroje sa budú spolu s tvariteľmi a automatizovaným inžinierstvom spolupodieľat na niečom čo možno nazvať budúcnosťou hmotnej hojnosti. Čo to znamená sa najlepšie ukáže pri preskúmavaní cien.

Ceny reflektujú hranice našich zdrojov a schopností; vysoké ceny naznačujú vzácnosť zdrojov či náročnosť dosahovania cieľa. Proroci nedostatku predpovedali prudko rastúce ceny zdrojov a s nimi i príchod istého druhu budúcnosti. Je podstatné si však uvedomiť že ceny zdrojov vždy závisia od dostupných technológií. Nanešťastie však inžinieri ktorí sa snažili predvídať cenu budúcich technológi skoro vždy narazili na gordický uzol detailov a neurčitostí ktorý nemožno rozviazať. Tento problém nám značne sťažuje chápanie budúcnosti.

Predstava množiacich sa tvariteľov, automatizovaného inžinierstva a vesmírnych zdrojov pretína tento gordický uzol v predvídaní cien. Keď dnes hovoríme o cene výrobku, je v nej obsiahnutá cena za prácu, kapitál, suroviny, energiu, priestor, odstránenie odpadu, organizáciu, distribúciu zdanenie a dizajn. Aby sme pochopili ako sa celkové ceny zmenia, rozvažujme tieto zložky jednu po druhej.

Práca. Potom čo bude prvý tvariteľ postavený nebude už treba žiadnej dodatočnej ľudskej driny. Ako by asi mohli pomôct ľudské ruky behu tvariteľa? Pomocou dodatočných robotických zariadení rozličných veľkostí ktoré by skladali časti do väčších systémov by mohol byť celý výrobný proces od molekúl až k mrakodrapom oslobodený od nákladov na platy robotníkov.

Kapitál. Tvariteľské systémy ako také, v prípade že budú správne naprogramované, budú produktívnym kapitálom. Spolu so spomenutými robotickými strojmi budú schopné postavať takmer čokoľvek, včítane vlastných kópií. Keďže bude tento samo sa množiaci kapitál schopný zmnožiť sa mnohokrát za deň, bude iba dopyt a prítomnosť zdrojov obmedzovať jeho množstvo. Taký kapitál bude teda skoro zadarmo.

Suroviny. Pretože budú molekulárne stroje usporiadavať atómy do najvhodnejších formácií, bude na dosiahnutie mnohého stačiť relatívne malé množstvo materiálu. Tie najbežnejšie prvky ako vodík, uhlík, dusík, kyslík, hliník a kremík sa zdajú byť tými najvhodnejšími pri zostrojovaní zhlukov väčšiny štruktúr , vozidiel, počítačov, oblečení atď. : sú dostatočne ľahké a tvoria silná väzby. Prach a vzduch obsahuju týchto prvkov požehnane preto možno povedať že suroviny budú lacné ako prach.

Energia. Tvaritelia budú môcť byť poháňaný či už chemickou ako i elektrickou energiou. Systémy tvariteľmi postavané budú premieňať solárnu na chemickú energiu podobne ako rastliny, alebo solárnu energiu na elektrinu podobne ako slnečné články. Už dnes existujúce solárne panely sú efektívnejšie ako rastliny. Za prítomnosti množiacich sa tvariteľov ktorí budú stavať solárne články nebude palivo a elektrina mnoho stáť.

Priestor. Výroba pomocou assemblerov bude zaberať málo miesta. Väčšina sa zmestí do skrine ( či zásuvky alebo špendlíkovej dierky ) , väčšie systémy budú môcť byť umiestnené pod zem alebo do vesmíru v prípade že bude niekto vyžadovať niečo čo zaberá príliš veľa miesta. V ére tvariteľov budú hĺbiace stroje i vesmírne lode lacnejšou záležitosťou.

Zbavovanie sa odpadu. Tvariteľské systémy budú mať pod kontrolou atómy ktoré využívajú vďaka čomu bude výroba čistá sťa pestovanie jablone, ba možno i čistejšia. V prípade že bude sad i naďalej špinavý a škaredý, bude nám daná možnosť ho zo Zeme nadobro odstrániť.

Organizácia. Dnešná priemyselná produkcia vyžaduje organizáciu aby dokázala skoordinovať hordy zamestnancov a manažérov. Ľudia nebudú súčasťou výroby založenej na tvariteľoch, tvaritelia budú proste tam kde byť majú a budú vyrábať to čo im bolo zadané. Ich prvotné naprogramovanie bude v sebe obsahovať všetky organizačné inštrukcie potrebné k tomu aby dokázali vytvoriť širokú paletu produktov.

Distribúcia. Pomocou automatických vozidiel jazdiacich v tuneloch ktoré boli postavané hĺbiacimi strojmi nebude distribúcia spotrebuvávať prácu či kaziť výhľad na krajinu. A hlavne je treba si uvedomiť že za situácie kedy budú tvaritelia v domácnosti či komunite nebude distribúcie vlastne treba.

Zdaňovanie. Väčšina daní je definovaná ako fixná percentuálna časť z ceny a tak i náklady narastajú o isté fixné percento. V prípade že budú náklady zanedbateľné, budú i dane zanedbateľné. Taktiež možno polemizovať o tom či vlády s ich vlastnými tvariteľmi a surovinami nebudú mať menej dôvodov na zdaňovanie ako také.

Dizajn. Z horeuvedených bodov vyplývajú nízke náklady na výrobu. Vďaka technickým UI systémom sa vyhneme nákladom na prácu inžinierov a tak budú i naše náklady na dizajn takmer nulové. Takéto UI systémy budú samy o sebe nenákladné na výrobu a činnosť, zkonštruované budú tvariteľmi a nebudú mať tendenciu robiť nič iné okrem navrhovania vecí.

Stručne povedané, na konci dlhej rady zisk prinášajúcich pokrokov v oblasti počítačových a molekulárnych technológií zásadne poklesne ceny navrhovania a výroby vecí. Hore som sa zmienil o surovinách "lacných ako prach" a je naozaj v schopnosti tvariteľov vyrobiť takmer čokoľvek z prachu a slnečného svetla. Vesmírne zdroje však i ono "lacné ako prach" zmenia na "lacné ako lacný prach" : hlina má nezanedbateľnú hodnotu pre ekosystém Zeme zatiaľčo drť z asteroidov bude pochádzať z mŕtvej vyprahnutej pustiny. V tomto zmysle bude taktiež slnečné svetlo využívané vesmírnymi tvariteľmi lacnejším.

Vesmírne zdroje sú nesmierne rozsiahle. Jeden asteroid môže obsahovať toľko potrebných surovín ako kontinenty Zeme do hĺbky jedného kilometra. Vesmír pohltí takmer 99.999999955 percenta slnečného žiarenia ktoré minie Zem, drvivá väčšina z neho sa následne stratí v medzihviezdnej prázdnote.

Vesmír teda obsahuje dostatok hmoty, energie a priestoru pro projekty veľkých rozmerov včítane gigantických vesmírnych obydlí. Systémy založené na princípe tvariteľov budú schopné zostrojiť svety veľké ako svetadiel podobné valcovitým návrhom O'Neilla ale vybudované zo silných uhlíkatých materiálov. Vďaka takýmto materiálom či vode zo zamrznutých mesiacov vonkajšej slnečnej sústavy by sme mali byť schopný utvoriť nielen krajiny vo vesmíre ale i celé moria, širšie a hlbšie ako je Stredozemné. Postavané vďaka energii a materiálom z vesmíru nebudú tieto šíre nové kraje a moria stáť Zem a jej obyvateľov takmer žiadne zdroje. Prvotnou podmienkou bude naprogramovanie prvého tvariteľa , s čím by mali pomôcť UI systémy. Najväčším problémom bude rozhodnutie o tom čo vlastne chceme.

Ako napísal Konstantin Tsiolkovsky na prelome 19. a 20. storočia "Človek nezostane naveky na Zemi, výzva vesmíru, výzva svetla, ho privedie k spôsobu ako prekonať hranice atmosféry, pomaličky zpočiatku no nakoniec si podmaní celú slnečnú sústavu". Prinesieme život do mŕtveho vesmíru.

Replikátory nám dodajú zdroje vďaka ktorým budeme pomôcť pomýšlať na cestu k iným hviezdam. Svetelná plachetnica poháňaná slnečným svetlom by sa čoskoro ocitla v hlbokej temnote - bola by rýchlejšia ako ktorákoľvek z dnešných rakiet no predsa tak pomalá že by to trvalo celé tisícročia kým by sa jej podarilo prekonať medzihviezdnu prázdnotu. No v prípade že dokážeme postaviť gigantické lasery obiehajúce Slnko ktorých lúč by sme dokázali nasmerovať až za hranice našej slnečnej sústavy smerom k plachetnici ktorú by postupne urýchlovali takmer až k rýchlosti sveta, trvala by celá púť iba niekoľko rokov.

Najväčším problémom by bolo zastavenie. Freeman Dyson z Princetonskej univerzity navrhuje brzdiť pomocou magnetických polí ionizovaného plynu prítomného medzi hviezdami. Robert Forward z Hughesových Výskumných Laboratórií navrhuje odraziť laser od plachetnice naspäť opačným smerom k spomaľovacej plachetničke. Tak či onak - a je i mnoho iných spôsobov - sú hviezdy v našom dosahu.

Na dlhú dobu však poskytne slnečná sústava viac ako dostatok priestoru. Vesmír v okolí Zeme má dosť miesta pre kraje o veľkosti povrchu milióny násobne väčšom ako je povrch Zeme. Nič by nemalo brániť emigrácii či opätovným návštevám rodnej hrudy. Nemali by sme mať problémy s energetickým zásobovaním transportného systému - slnečné svetlo dopadajúce na Zem dodá za desať minút toľko energie koľko by sme potrebovali na vynesenie celej dnešnej populácie na obežnú dráhu. Vesmírne obydlia i cestovanie sa stanú lacnú záležitosťou. Keď dokážeme správne zúžitkovať molekulárne technológie možno sa raz budú naši potomkovia podivovať nad tým čo nás tak dlho držalo zamurovaných na Zemi v takej biede.

Spoločnosť hry s nenulovým súčtom

Mohlo by sa zdať že ceny všetkého - včítane krajiny, ak ľuďom nebude záležať na podmienke tisícov kilometrov kameňa pod nohami - klesnú takmer k nule. V istom zmysle sa to zdá byť pravdou, no v inom zmysle nie. Ľudia budú vždy udeľovať určitú hodnotu hmote, energii, informácii či ozajstným ľudským službám a preto si všetko istú cenu podrží. Z dlhodobého hľadiska skôr či neskôr narazíme na hranice rastu kvôli čomu ceny proste z nášho uvažovania úplne vylúčiť nemôžeme.

Zdá sa však že ak prežijeme, prinesú tvaritelia a vesmírne zdroje so sebou dlhú éru počas ktorej nepocítime obmedzenia zdrojov - éru v ktorej i nesmierné bohatstvo dneška bude takmer zadarmo. Zdá sa to byť príliš peknou predstavou na to aby to bola pravda, ale príroda - ako zvyčajne - neutvárala svoje obmedzenia na základe ľudských pocitov. Naši predkovia si kedysi mysleli že rozpávať sa s niekým na druhej strane more je príliš peknou predstavou na to aby to bola pravda, no podmorské káble či satelity i tak fungujú.

Existuje však ešte iná, oveľa menej príjemná odpoveď pre tých ktorí si myslia že predstava tvariteľov je príliš dobrou na to aby bola pravdivá: možnosť tvariteľov nám hrozí rizikami a zbraňami oveľa nebezpečnejšími ako sme doposiaľ v histórii mohli vidieť. Ak by sa nanotechnológie nedali kontrolovať no dalo by sa im vyhnúť, pravdepodobne by ich rozumní ľudia zavrhli. Je však takmer isté že technologický pretek vyplodí z biotechnológií tvariteľov podobne ako splodil raketoplány z rakiet. Pri zamyslení sa nad pokrokmi v zbrojení sa zdá byť ich príchod takmer nevyhnuteľný. Assemblerom sa nevyhneme, no možno ich budeme môcť kontrolovať.

Výzva pred ktorú sme postavení znie - vyhnúť sa nebezpečiu. K tomu aby sme to však naozaj dokázali budeme potrebovať spolupracovať a spolupracovať budeme pravdepodobne iba vtedy keď pochopíme ako veľa z tejto spolupráce môžeme vyťažiť. Predstava vesmírnu a množiacich sa tvariteľov by mohla napomôcť pri odstránení istých prastarých nebezpečných mémov.

Kedysi bol ľudský život hrou s nulovým súčtom. Ľudstvo žilo takmer na okraji ekologických limitov, kmeň bojoval s kmeňom o životný priestor. Tam kde sa jednalo o pastviny, polia, či lesy na polovačku, tam vždy zisk na jednej strane znamenal stratu na strane druhej. Keďže sa zisk jednej skupiny takmer rovnal strate druhej skupiny, celkový úžitok vyprodukoval nulový súčet. Ľudia ktorí však dokázali spolupracovať v rozličných oblastiach začali prosperovať a tak sa naši predkovia postupne naučili nielen ako oberať o niečo druhých ale i ako spolupracovať a stavať.

V prípade daní, transakcií či súdnych sporov ešte stále platí že viac pre niekoho znamená menej pre niekoho iného. Celkové bohatstvo narastá len veľmi pomaly, redistribuované je svižne. Každý deň máme pocit že naše zdroje, náš majetok je pevne daný z čoho vyviera ilúzia že život je hra s nulovým súčtom. Táto ilúzia naznačuje že široká spolupráca je zbytočná keďže zisk u jedného je dôsledkom straty u druhého.

História ľudského pokroku je však dôkazom toho že hra ktorú na tejto planéte hráme môže dávať nenulový súčet. Urýchlenie ekonomického rastu v posledných storočiach naznačuje že bohatí môžu bohatnúť zatiaľčo chudobní bohatnú taktiež. Napriek rastu populácie - a myšlienke rozdeľovania fixného koláča - trvalo narastá priemerné bohatstvo per capita celosvetovo, včítane krajín Tretieho sveta. Ekonomické fluktuácie, miestne zvraty a prirodzená tendencia médií sústreďovať sa na zlé správy - toto všetko nám zamlžuje výhľad na fakty o ekonomickom raste o ktorých však dostatočne jasne vypovedajú verejné záznamy. Zdroje z vesmíru a množiace sa assemblery urýchlia tento historický trend spôsobom vymykajúcim sa snom ekonómom, vynášajúc ľudstvo do nového sveta.