.. zivot by bol krasny bez emocii .. s cistym srdcom a bez vypocitavosti .. strachu z buducnosti a sebeckych tuzob .. mozno by nam vsetkym hned narastli kridla a mohli by sme sa nahanat vo vetre .. bez zamyslenia .. ten pohyb by bol sam o sebe krasny a vsenaplnajuci .. nebolo by otazok a nebolo by odpovedi .. vsetka krasa by spocivala len v šume nasich kridel a ladnosti pohybu .. vzlet a pad .. v nom by boli zodpovedane vsetky nase otazky .. v nasich usiach by znela krasna melodia strun upletena z nasho tanca na oblohe .. v ociach Boha by sme boli stale rovnako mudri a rovnako pochabi .. milovani .. netusili by sme ci je krajsi pad a ci vzlet .. bez zamyslenia .. by sme prezivali nasu existenciu naplno .. navzdy ..