Si ako búrka,

Ktorá prekvapila mesto.

Pametáš ?



Bolo to vtedy,

ked zahrala si gesto.

'A kolko je tvojich spomienok ?'

Na každom rohu tejto ulice,

Je ich aspon dvesto.



A potom si odišla,

sama vlastnou cestou.

Hlavou proti múru,

z nepriestrelnou vestou.



Podriadila si sa osudu

pre túto krátku etudu,

o zániku a o zrode,

ktoré niesú v prírode

Podlahla si jednostranej dohode.



A spravila si si obludu,

do tohto tvojho preludu.

O.K. Už som ticho !

Vidíš ?

A máš pohodu …