...alebo o tom ěe nie väetky prekvapenia musia byé nutne prjemn.



Krasny slnecny den. Vykaslala som sa na vsetky povinnosti a

uzivala si slniecka. Konecne som absolvovala dlho odkladane

nakupy, dala som si zmrzlinu do kornutku a aj moje oblubene

miesto v trolejbuse bolo volne. Vsetko do seba krasne zapadalo a

ja som sa tesila z prijemne straveneho dna.

Prechadzala som prave cez mesto ked som ho uvidela. Ak si

niektori este spominate na moj posledny dennicek o marnej laske k

Panovi Bozskemu tak viete o kom hovorim. Stal tam v plnej krase,

jarna bundicka mu neuveritelne pristala a ja som sa kochala

pohladom az kym som si nevsimla osobku po jeho boku. Moje

vnutorne ubezpecovanie samej seba ze to je urcite iba kamartka

bolo nahle zmarene, ked svojej "kamoske" venoval dlhy bozk.

Prehra. Stres, panika, des.

Snazila som sa nedat na sebe nic znat a poctivo som dalej lizala

svoju zmrzlinu.

Dalsi EX-Bozsky nenechal na seba dlho cakat. Tento krat islo o

davnejsiu velku lasku. V poslednej dobe som ho dlho nevidela a

tak mojmu zraku neusiel jeho skvely vzhlad. Jarna bundicka mu

tiez veselo povievala a cerstvy zostrih mu neuveritelne sekol.

Ked som sa prebrala z obdivneho uzasu, vsimla som si drobnu osobu

po jeho boku a hlavne: pred sebou tlacil KOCIK. Len toto bolo to

prave necakane prekvapenie a posledna rana pod pas. Hlavou mi

virili otazky a absolutne nic som nechapala. Keby sa nas vztah

dalej vyvijal, bola by som JA ta, ktora by teraz pred sebou

tlacila maleho Daniela?

A ako to, ze obidve moje lasky sa uz vedu za ruky s niekym inym?

Ako sa dokazali tak rychlo odmilovat? Alebo som pre nich vobec

nic neznamenala?

Zachranou mi boli slnecne okuliare a fakt, ze si ma Pani Bozski

nevsimli. Nezavolala som ani na jedneho z nich, nemala som na to

silu.

Mozno to bola sila osudu, ktory mi chcel pomoct najst sposob ako

sa odmilovat. Vidiet milovaneho v naruci inej je sice silna kava

ale zabralo to.

"Zo snov ma prebral

Az tvoj bozk

S inou

Dakujem"