ahoj dennik. prepac ze som ta dlho nepisal... ale... ale neprepac, hovno prepac, proste som nemal chut a ani nebolo o com, alebo co a okrem toho je uplne moja vec ci ta budem pisat alebo nie.



ale k veci.



som v tych statoch ako som sluboval.; doma som zanechal dlhy, pokuty, nasranych fizlov, zlomene srdci atd a teraz som tu a mozem zacat odznova. ale coze? coze? smutok? ano. chybate mi. chybate mi priatelia. chybas mi verne. chybas mi aj ty moj maly zasmradeny bytik. chybas mi, moj fialovy hnusny favorit. chyba mi slovencina, chyba mi... saska.



dennik, co sa mi to stalo? preco si hladam a hladam lasku a nenachadzam ju az mam pocit ze ludia su skaredi a hlupi a potom to pride? preco to pride par dni pred odchodom. preco stretnem tu fantasticku, inteligentnu zenu, ktora mi svojim fascinujuco zvlastnym a krasne zdrzanlivym sposobom opatuje svoje city aby som ja potom musel odist? preco som tu teraz sam, nahnevany na cely svet a celu hnusnu ameriku ktoru tak milujem a tak nenavidim? preco? zamyslas so mnou nieco? mas nejaky vyssi plan, ktory naplnas? neviem. ale ukaz mi o co ti ide co najskor prosim, pretoze toto je na nevydrzanie. milujem ta saska. nikdy som ti to nepovedal a neviem ci ti to este budem mat sancu povedat. aj sem to pisem len preto ze viem ze si to nebudes citat. bojim sa ze budem vyzerat ako hlupacik, mlady, sprosty, neskuseny. chcem ti dokazat ze... chcem ti dokazat ze vsetko. posielam ti energiu, myslim na teba, snazim sa ti odovzdat odkaz. nie mailom, ani tymi dlhymi a drahymi telefonatmi. priamo. chapes? p-r-i-a-m-o.



ah. patos.



inac sa mam dobre. mam vsak problem - potrebujem tlak. a nemam ho. byvam zadarmo, jem zadarmo, vozim sa a zabavam sa zadarmo. nemam motivaciu hladat pracu, alebo ubytovanie, alebo hocico... ale musim. MUSIM. stale viac a viac si vsak uvedomujem ze neviem robit nic. viem chodit po krcmach, viem byt zabavny, viem vsetko to za co sa neplati a co vie milion inych ludi. stracam pevnu podu pod nohami. a nemozem ani povedat ze dufam ze moja snaha prinesie vysledky, pretoze som ziadnu nevynalozil. uzivam si svoje snicky. snivam o tom cim budem a cim sa stanem a ako budem zit. ale co z toho? zo snov sa zatial nikto nenajedol, nenapil... trepem.



potrebujem nieco a neviem co. mozno teba saska. mozno najst seba janko, vsak? kedysi som si zelal aby sa mi stal nejaky tazky uraz. aby si ma ludia vsimli. potom som chcel znova to iste, aby som prestal byt taky lahkovazny. teraz prvykrat neviem. neviem....



toto pisanie mi pomaha. potreboval som to dostat von. zase sa ozvem.