Hrôza..je mi nanič..a neviem čo s tým. Vždy, keď si myslím že som dokonale šťastná, tak sa to nejako do..toto. Pokaždé sa snažím byť šťastná ale vlastne na to mám aj svoje dôvôdy,veď mi v živote nikdy nič nechýbalo..Mám docela fajn rodinu, super kamarátky,dokonca najnovšie už aj jednu micíkovskú rodinku, mám kde bývat, mám čo papať a v neposlednom rade mám aj niekoho koho môžem ľúbiť (tak trošku ináč ako rodinu a micinky) a komu môžem plne dôverovať..som o tom presvedčená..že svet je jedna velká hráškovomodrá malina..ale neni..kua..svet je zlý, hnusný a slizský..a neférový.. Rada by som niečo urobila, niečo zmenila aby...ale nemôžem.. Jediné, čo mi zostáva je len čakať. Čakať rok, a snáď sa presvedčiť, že ani lekári nemajú vždy pravdu..alebo.. Čakať rok, a potom zahájiť obdobie smútku pre stratu mne osobne najbližšej osoby, ktorá ma sprevádzala mojim detstvom a vôbec ešte nie je tak stará, aby..a vôbec to nemám vo faku ako sa to mnohým zdá..derú sa mi slzy do očí..skurwená rakovina..