ROMAN FJODOROVIČ UNGERN VON STERNBERG

Meno tohto človeka, hoci znie záhadne, väčšine dnešných ľudí veľa nehovorí. Málokto vie, že tento šľachtic z Gratzu ,potomok starého rodu baltských Nemcov, bol preklínaný a zatracovaný, ale aj velebený a zbožšťovaný generáciami Mongolov a Číňanov. Vo svojich chorých predstavách sa pokúsil spojiť tie najstrašnejšie kultúrne a náboženské tradície východu a západu tak, ako dnes mnohí skúšajú nájsť ich pozitívne styčné body. Kto však bol tento muž, prezývaný „krvavý buddha“?

Narodil sa v roku 1886 v Gratzi v dnešnom Rakúsku, ale vyrástol pri brehoch Baltiku v Talinne. Po tom, čo vyštudoval Pavlovskú vojenskú akadémiu v Petrohrade, slúžil na Sibíri, spolu s bojovníkmi z burjatských mongolských kmeňov u ktorých si privykol na nomádsky spôsob života a miestne zvyky. Po vypuknutí Prvej svetovej vojny bojoval proti rakúsko-uhorskej a nemeckej armáde v Haliči. Tam sa začala naplno prejavovať jeho pravdepodobná duševná choroba a celková psychická nestabilita. Hoci preukázal neobyčajnú statočnosť, pre jeho zvláštne chovanie sa ho obávali jeho podriadení aj nadriadení, napríklad generál Wrangel.

V roku 1917 vypukla v Rusku Februárová revolúcia. Krajina sa síce zbavila cárskeho absolutizmu, ale zároveň obrovské územia upadli do nepredstaviteľného chaosu a bezvládia. Ungern von Sternberg bol pre Dočasnú vládu tým pravým človekom. Opäť ho vyslali na Ruský ďaleký východ, kde pod velením zbrklého a neschopného kozáckeho atamana Semjonova nastoľoval poriadok.

Október 1917 priniesol v zmučenom Rusku boľševickú revolúciu. Ungern von Sternberg, spolu so Semjonovom okamžite prevzali vojenské aj politické vedenie nad Ďalekým východom. Zatiaľ čo Semjonov hral úlohu bezmocného, no uznávaného vodcu, Sternberg bol v skutočnosti tým, kto územiu vládol. Pre svoju neuveriteľnú krutosť k miestnemu obyvateľstvu, podozrivému z podpory červených, ako aj kruté zaobchádzanie s podriadenými si vyslúžil prezývku „krvavý barón“, alebo tiež, keďže sa jeho excesy začínali vymykať zdravému rozumu „šialený barón“.

Obaja vodcovia neboli súčasťou žiadneho z oficiálnych kontrarevolučných hnutí, ktoré vo vtedajšom Rusku vznikali. Tým pádom sa ani nemohli spoliehať na dodávky zbraní a zásob od Spojencov a ich vojská si museli si vystačiť s tým, čo zrekvirovali. Rabovali často bez ohľadu na príslušnosť rovnako zásobovacie konvoje boľševikov, ako aj armád oficiálneho vládcu Sibíri admirála Kolčaka pozdĺž Transsibírskej magistrály, od jazera Bajkal až po Vladivostok. Ich armáda zložená z divokých domorodých bojovníkov nemala konkurenciu. Podporu dostávali aj od Japonskej vlády, usilujúcej sa naplniť svoj imperiáĺny sen o kolonizácii ázijských častí Ruska pomocou siete bábkových štátov miestnych národností.

V roku 1920 Sternberg usúdil, že je čas odtrhnúť sa od stále viac Japoncami ovládaného Semjonova a vytvoril vlastné hnutie stmelené ideou o nastolení brutálnej monarchistickej vlády, ktorá by mala podľa jeho predstáv zachrániť západnú civilizáciu pred zánikom v chaose revolúcií. Ako začiatok mala byť na východe znovunastolená čínska dynastia Čching, zosadená revolúciou v roku 1911, ktorej posledný cisár, štrnásťročný Pchu-i, sedel odrezaný od okolitého sveta v zakázanom meste v Pekingu. K tomu pripojil aj vrodený antisemitizmus, zdedený po nemeckých predkoch. Keďže na Sibíri sa v tom čase následkom vojenských konfliktov a už predtým sa prejavujúcich pogromov organizovaných cárskou vládou, žilo množstvo židovských utečencov, vlastniacich aj nemalý majetok, jeho nenávisť sa obrátila aj proti nim. Vyhlásenia inšpirované Protokolmi sionských mudrcov podnecovali k vražedným výpravám. Jeho bandy odhaľovali „židov a komisárov“ a s neobyčajnou krutosťou ich mučili a zabíjali.

Keď koncom roka 1920, už bolo jasné že jeho plány na dobitie Sibíri, následkom nárastu vojenskej moci červených, nevyjdú, vtrhol do Číňanmi okupovaného Mongolska. Na pomoc ho zavolal Bogday Chan, bývalý civilný a náboženský vládca vyhnaný Číňanmi. Jeho funkcia nebola nepodobná tibetskému dalajlámovi a dokonale spĺňala Sternbergovu predstavu o absolútnej vláde. V januári 1921 sa pokúsil dobyť hlavné mesto Urgu, dnešný Úllanbátar, bol však čínskymi vojskami niekoľkokrát odrazený. Preto sa uchýlil ku vojnovej lesti. Dal zapáliť na okolitých pahorkoch množstvo ohňov, aby tak vyvolal dojem, že mu prichádzajú posily. Číňania sa tak preľakli, že opustili mesto bez boja.

13. marca 1921 sa Sternberg vyhlásil za neobmedzeného vládcu Mongolska. Pri svojej fascinácii východnými filozofiami a náboženstvami nadobudol dojem, že je prevtelením Džingischána, povolaným vytvoriť novú svetovú ríšu.

Pokračoval v nájazdoch na teritóriá ovládané sovietmi, no jeho vojenská moc postupne slabla. Červená armáda spolu s mongolskými komunistami prekročila hranice a tiahla na Urgu. 21. augusta 1921 padol Roman Fjodorovič Ungern von Sternberg do ich rúk a následne bol popravený.

Krvavý budhha od svojej smrti fascinoval stovky dobrodruhov aj politikov. Jeho činmi sa inšpiroval Hitler aj dnešní vodcovia stredoázijských republík. Mnoho ľudí zahynulo pri hľadaní jeho legendárneho strateného pokladu, ktorý má byť skrytý niekde pri Transsibírskej magistrále.

Jeho píbehom boli inšpirovaní aj tvorcovia hry IRON STORM

podľa: http://en.wikipedia.org/wiki/Ungern_von_Sternberg