Divnosť sama ma prežiera a ja sa potím v prííítmíí nekonečne plynúcich slov. Prestávam sa kontrolovať, strácam svoju romantickú ľudskosť, drhnete sa všetci mojou katastrofálnou úprimnosťou. Ale zožierate aj naďalej mrcinu patriacu mne samej, moju osobnosť, telo, pľúca ( prevetrané cigaretovým smogom.. nech sa páči.. ) srdce, bijúce rozdielnymi dobami rytmu.. ale duša, je ukrytá a pevne zvieram jej urnu.. pretože aj keď som umrela a aj keď ostal iba popol, keď sa nadýchnete, budem vo vás, v zrnkách svojej zvieracej podstaty.
a tak, len smelo, nádych sa premení na dotyk jemných bozkov myšlienok.. Som tu pre Vás
Trillyenn aka ja;