V poslednych mesiacoch zistujem, ze vernost je pre mna viacej menej neznamy pojem. Mozno som verny nebol nikdy.


Mozno len som nikdy tak naozaj nemiloval, comu neverim. Mozno je moj problem celkom jednoduchy : chyba mi nejaka podstatna cast citovej vybavy. Je pre mna prirodzene nemat ludi rad, spravat sa ku nim s cynickym nadhladom a rozpravat sa s nimi s pichlavou ironiou v kazzdom slove. Je zle, ked som s niekym, kto by si to mohol vysvetlovat ako vedome naladenie, nie ako prirodzeny prejav.


Spat ku mojej nekompletnej citovej vybave. Sposobila okrem ineho aj to, ze momentalne sa v Blave nieco zacina rozvijat, a v Kosiciach nieco zahniva.


uz aby som zomrel. nebudem sa pokusat o nejaky umely koniec, len dufam ze ma coskor prejde nejaky nakladiak. Plny Sraciek.