videl som zatiaľ tento kus sveta..
http://www.world66.com/community/mymaps/worldmap?visited=ATBEBGHRFIFRDEGRHUITLUMCPLROYUSKSIESSELBSYTR

a toto je report s posledného výletu do Sýrie a Libanonu cez Turecko
trvanie: 26.5-16.6.2006...tri týždne
investície: 16 000sk spolu
trasa :…Z Bratislavy cez Bulharsko do Turecka, Sýrie a Libanonu…a späť spolu okolo 5500km

…zápisky….
Piatok 14.30 odlet z Bratislavského letiska do Bulharského hlavného mesta Sofie. Prílet.

Presúvame sa z letiska na vlakovú stanicu. Trochu zdĺhavé, asi 1,5hodiny s prestupom v strede mesta. V každom buse policajt, ináč normálka Bulharsko...komunikácia obťiažna (vždy ten problém s opačným kývaním hlavy ), dosť špiny, azbuka....Nakupujeme lístky na večerný vlak Sofia- Istanbul (Turecko). Cena spiatočného lístku v spacom vozni je asi 65$. Vlak išiel asi o 1,5h neskôr. Na Tureckej hranici: všetci z vlaku von! Nákup víz, pečiatka...10$ víza sú mesačné multiple...
Príchod do Istanbulu z meškaním. Mali sme na toto nádherné mesto celý deň. Takže trochu vyplašený z pohľadu na arabský svet. Začali sme rýchlo spoznávať nový šport: beh cez cestu v plnej premávke  (a takto sa to dialo všade kam sme sa pohli ) Istanbul je naozaj krásny: Trhy, mešity, uličky, araby, more, zhon, vôňa jedla.....









Večer presun na Ázijskú stranu Istanbulu na stanicu Heiderpassa. Nákup lístkov na vlak Istanbul -Adana (to je krížom cez celé Turecko asi 900km a asi 22hod vo vlaku cena asi 34$ spiatočný lístok ) Ak kupujete obojsmerný lístok máte nárok na 20% zľavu. Keďže je normálne ,že na miestach kde čakáte ,že sa po anglicky ,,ako tak,, dohodnete sa nedohodnete- tak dodnes nevieme či tú zľavu máme alebo nie. Ako oni sami vám žiadnu zľavu sami od seba nedajú.
Vo vagóne je to ako na trhovisku...
Vlak prišiel do Adany s 5hodinovým meškaním. Z Adany sa musíme presunúť asi 180km k Sýrskym hraniciam. Takže presun na stanicu a berieme si dáky nočný bus do Antakye odkiaľ sa už do Sýrie dá dostať. Počas čakania na bus spoznávame pohostinnosť (čaj, káva ) arabov. Prvý raz sa stretávame zo systémom ,,servis,, a teda aj s malými dodávkami- mikrobusíkmi a šialenými vodičmi. Pokiaľ cestujete autobusom vodič vám zastane kdekoľvek mu poviete (aj na diaľnici). Prichádzame do mesta neskoro v noci, chceme ísť spať do parku ale kvôli jednému „priateľovi “ ktorý nás na/sleduje sa moc nevyspíme. Ráno dohodneme taxík ktorý nás zoberie za 15$ až do Sýrie. V nádherných serpentínach nás kľukatá a úzka cesta dovedie na Sýrsko- Turecké hranice. Sýrsky colník zisťuje pôvod každej pečiatky a neváha sa spýtať na tú istú pečiatku aj 6 krát. Vyplníme vstupnú kartu ktorú treba pri odchode z krajiny odovzdať ...a sme v Sýrii. Či máte či nemáte plán navštíviť Izrael, hlavne to slovo nevylovujte, ináč by vás do krajiny nevpustili. Taxík nás vezie až do mesta Latakia. Prvý kontakt zo Sýriou to isté ako prvý kontakt s tureckom. Všetky nápisy v arabštine, beh cez cestu je tu tiež populárny. Celý deň sme behali po meste a snažili sa zisťovať ,,čo a ako to tu chodí,,



Chceme spať na pláži, tak sme sa tam vydali (miesto žltého a krásneho piesku len smetisko) a hľadali si miesto... prechádzame sa . na jednom mieste prekračujeme na zemi ostnatý drôt. V okolí sú staré protitankové delá. Zrazu na nás niekto kričí a máva s priľahlých ,,slumov,, chceme sa vrátiť ale už bežia za nami. Mali samopale, boli otrhaný, dáky samo ozbrojenci. My sme mali problém. Chceli nás dakam odtiahnuť, no našťastie sme za celkom slušného konfliktu dostali až k nejakému chlapíkovi ktorý sa tam kúpal a nepatril k ním. Ten nám pomohol, chlapom nás nevydal, a vyviedol nás z tej zóny. Že vraj nás chceli zaviesť ku kapitánovi, ale to sa už našťastie nedozvieme.. večer sa dozvedáme že sme celý deň všade preplácali, niekedy až 10násobok. Takže sa učíme všade sa na cenu pýtať dopredu, a najlepšie niekoho iného ako obchodníka. najlepšie je platiť presne, lebo výdavok niekedy nedostanete. Ceny sú napísané buď v arabštine, alebo nie sú napísané vôbec.. inak Sýrčania sú veľmi milý a pohostinný ľudia, kludne musíte na jednej ulici absolvovať 5pozvaní na čaj alebo kávu. A vôbec nevadí že nemáme žiadnu spoločnú reč... Odmietnuť pozvanie je neslušné. Aj ja aj Roman máme piercingi kade tade po tvári. Okrem toho a to je hlavné sme ,,iný,, teda sme na ulici veľká atrakcia, kopa ľudí si zabúda zatvárať ústa, otáčajú sa za nami,...a tak (až nepríjemné miestami)
Vidieť pracovať Sýrčana je zriedkavé. Národným športom je totiž ničnerobenie. A keď pracujú tak systém jeden pracuje a 10ľudí dozerá..
Ešte večer sa presúvame do ďalšieho mesta Jableh. Zoznamujeme sa z mladými ľuďmi ktorý vedia po anglicky. Ukazujú nám bezpečné miesto na spanie (park pri pláži) skladáme sa spať, padáme únavou. V noci nás prebúdzajú „dáky ľudia, ktorý nám tvrdia, že nám ukážu a zároveň nás aj ťahajú na lepšie miesto. Tam sa menia na zlodejov, máme konflikt, ťahačky o môj foťák a vyvrcholí to tým že hádžu po našich hlavách kamene. Podarí sa nám utiecť. Sumár: sme radi že žijeme lebo miestami to bolo fakt drsné, ja mám poškodenú brašnu, prišiel som o prstene, mobil a nejaké prachy. Ale sme celý. Zvyšok noci trávime pred policajnou stanicou.
S Romanom sa zhodujeme. Toto nie je svet kde by sme mohli spávať vonku. Takže odteraz musíme spať vždy niekde...
Ináč musím povedať že týchto prvých 40hodín v Sýrii bolo naozaj drsne. Ale naučili sme sa veľa dôležitých vecí a od vtedy už sme ani jeden taký problém nemali, od vtedy bola už cesta fajn!!
Ráno sa presúvame do ďalšieho mesta...Banyas. Chceme si dať 2dňovú pauzu, veď sem sme cestovali 5dní nonstop. A to aj spravíme. Dva dni pohody v kempe, skúšame Syrien style...teda nerobíme nič len popíjame čaj...


Dohováranie je časom dosť obťažne. Napr. stretávame policajta ktorý ani nevie povedať Passport, alebo nevidel nikdy bankovku susedného štátu, stretávame aj ľudí ktorý nevedia čítať. Asi polovica ľudí vie kde leží Slovensko teda Československo.

Vyrážame ďalej do mestečka Tartus. Navštevujeme pamiatky a jediný Sýrsky ostrov Arwad. Krása (aj keď len z predu, to čo už oko turistu z predu nevidí, je to že v zadu na ostrove je pohrebisko lodí pália sa tam odpadky.....
Večer sme zbadali v jednom šopíku pivko, tak sme si kúpili a rovno sa zoznámili s ľuďmi s ktorými sme celú noc pochľastali...spali sme u jedného z nich v obchode..
Ráno presun do mesta Homs. Tam sme našliapali asi 15km aj s batohmi na priamom slnku. Našli dve zatvorené Turist info a šli naspäť na stanicu. Už sme sedeli v busíku keď sa Zoznamujeme sa s chalaniskom (a preto z busu vystupujeme. Vodič volá na nášho nového kamoša políciu a ten má problémy...akože fakt stupídne) ktorý nám dáva na noc pozvanie do rodiny. Je to asi 50km od mesta, kdesi v horách. Tak ideme . a urobili sme dobre...Parádne jedlo, super ľudia, miesto....
Keď ste pozvaný stále vám hovoria cíť sa ako doma, a myslia to vážne. Jeden nám povedal: keď mi povieš že chceš ísť na mesiac, a ja ti môžem dáko pomôcť tak ti pomôžem.








Ďalší deň navštevujeme najväčší križiacky hrad na svete: Crac de Chavaliers. Hrad je úžasný. Svojho času tam sebestačne žilo až 3000vojakov. Prechádzať sa tade chodbami, kobkami...fuu je to zvláštny pocit...







Ešte v ten deň sa presúvame 200km severovýchodne do Palmýri (150km od Iraku) cesta rovná nič len púšť občas kočovníci občas tank...Palmýra je mesto v púšti , 2000rokov staré rozkazy tam dávala krásna a múdra Zenóbia. Najväčší šok bol keď sme cez autobusovú pauzu vyšli von. Ako keby ma niekto oblial teplom. Nechcel som veriť že to je všade...fuu
V meste sa na nás vrhá kopa detí že BON BON (rozumej minca). Tak radšej nájdeme nejaký fajn malý hotelík ( 3 $ na noc ). Na večeru si dávame Falafel. Mimochodom si ho dávame dosť často. Je to dobrý a lacný (vege) fastfood. (asi 6sk). občas si robíme vyfonky (nezameniteľná vôňa...vždy mi pripomenie Švédsko tam som ich jedol 10nonstop).
Palmýra na nás pôsobí že funguje len vďaka turistom. Prezeráme si ruiny mesta starého 2000rokov. Nádhera. Veľmi zvláštny pocit. Asi po 2,5hodinách totálne vypečený (45stupnov) potrebujeme vodu a stretávame motokára ktorý nás berie do oázy. Pijeme vodu a potom zažívame najslastnejší pocit! Okúpeme sa v ľadovom bazéne. Pocit neba. Fakt.





Ráno odchádzame do hlavného mesta Sýrie do mesta Damask. 6miliónov ľudí, veľmi špinavé, prašne. Architektúra,, postav si to sám,,. Stretávame sa s kamošom (domácim) a ten nám ukazuje mesto.
Nádherná je Omadyovská mešita kde sa môže modliť až 7000veriacich spolu. Zvláštna je tiež tým že sa v nej modlia spolu kresťania aj moslimovia. V okolí mešity starý obrovský bazár, nekonečno malých úzkych uličiek ....ostatný Damašq bol ako nekonečná betónovo plechová jungla. Trávime tu ešte jeden deň











Potom sa presúvame do krajiny Libanon do hlavného mesta Bejrút. Hovorí sa že je to Paríž východu, mesto plné nočného života...
Keby som mal pár vetami zhodnotiť Sýriu tak poviem: je to krásna krajina, plna naozaj neobmedzených možností, dosť totalitná, skoro každý je tu veriaci a to poriadne. Sýria je trošku zaostalá ale na dobrej ceste. Turista má malé šance dostávať normálne ceny, lebo keď si turista, máš prachy a hotovo... ale práve preto že je Sýria trošku pozadu tak tu stretnete nádherne srdečných ľudí. Tešia sa z maličkostí. Asi polovicu nocí sme spali niekde na pozvanie (rovno s ulice..)

Prichádzame do mesta Bejrút. Máme stres lebo sa blíži večer a my sa musíme stretnúť s kamošom (miestnym) aby nám poradil dáke spanie. Podarí sa. Ukazuje nám malý hotelík pre travelerov. Paráda. Spíme na streche (takže výhľad, a tak) za 4$na noc.



Stretávame tu travelerov z celého sveta...Zisťujeme že sa nachádzame opäť v civilizácii tak ako ju poznáme. Je tu veľa univerzít, veľa mladých ľudí, hovorí sa dosť po anglicky . je tu krásne, večer všetci v malých krčmičkách..atmosféra... už teraz viem že sa sem budem chcieť vrátiť. Pre túto chvíľu už pomaly šetríme peniaze, takže máme len 48hodinové víza a to na Libanon nestačí. Od pláže si za 20min v horách....









Ďalší deň beháme po celom Bejrúte (teda po centre) mesto je dosť nové, je len 10rokov po bombardovaní, takže sa stavia všade naplno..večer ideme na super Libanonskú večeru. Hostina.







Ráno ideme späť do Sýrie. Za hranicami Bejrútu vidíme že to nie je zase až tak čistá krajina. V Sýrii sa pomerne rýchlo presúvame k moru do kempu. Trávime tu dva dni, a len sa uisťujeme že dovolenka typu,, lež na pláži a nič nerob,, nie je pre nás to pravé. Ale dva dni ničnerobenia ešte nikoho nezabili (aj keď my sme nemali od toho ďaleko )



Pondelok sa vydávame na cestu späť do našej vlasti. Cesta by mala trvať 4dni ale my si dávame 1ďeň rezervu (v Sýrii nie je presnosť moc vážny pojem a v Turecku detto ) aby sa nestalo že nám zdrhne lietadlo z Bulharska.



Pre deti sme stále totálne zaujímaví. Keď ich necháte ,,len tak,, nech sa pozerajú za chvíľu ich máte pri sebe 20kúskov. A dlho ich baviť neprestanete. Niekedy ich stačí poslať preč (po slovensky) ale spoľahlivý je fotoaparát , stačí vytiahnuť a sú preč.

Celkom rýchlo sa presunieme cez Sýriu k Tureckým hraniciam. Zase vybavujeme taxík (20$ 120km cez hory) lebo verejná doprava dáko nechodí, či len jedna ale treba sa ďeň dopredu nahlásiť. Takže Bááj Bááj Sýria.



V Turecku sa presúvame asi 200km do mesta Adana. Cestou sa o nás skoro pobijú, že ktorou autob. Spoločnosťou pôjdeme, samozrejme že tou ktorá nám spraví lepšiu cenu. V Adane spíme na stanici, zverina, dosť komárov, a policajti nás stále dakam presúvali...





Poobede nám ide vlak do Istanbulu. Zase viac ako 22h, 900km a vagón ako malé trhovisko. Ráno riadne dolámaný vystupujeme v Istanbule, celý deň behám kade tade. Nádhera. Milión obchodníkov zo všetkým (od ďalekohľadu, cez čaj až po kurvy ) celé mesto je plné vôni jedál a malých obchodíkov a do ktorých vás neustále ťahajú..
Večer máme vlak do Sofie (bulh) . máme dáky starý vagón s poriadnym smradom... do Sofie prichádzame ďalší deň a na naše počudovanie načas. Tak ideme na letisko. Už totálne končíme s prachmi, a čo horšie máme 28hodinový náskok. Zabávame sa ako sa len dá. Proste prečkáme na letisku 28hodín.
Dočkali sme sa. Letíme do Bratislavy, domov.
Piatok 19.00 príchod do krčmy v Devínskej Novej Vsi 


Prečo som sa rozhodol pre cestu do Sýrie a Libanonu_?
-prvú veľkú úlohu zohrali média. Akoby celý arabský svet hodili ,,do jedného vreca,, , ževraj samí terorista zlodej...atď. Chcel som si to overiť, viem že ľudia čo tam skutočne boli, nič také nepovedia. teraz viem ako to je. Ľudia sú tam vynikajúci, srdečný a moc nepoznajú turizmus, takže sa tešia každej návšteve. Všetci vedia povedať Welcome a radi vám to povedia.
-ďalej ma lákalo to že je to úplne diferentná kultúra k našej. Je krásne spoznávať iné kultúry.
-no a ešte je tam lacno 
-a tu celkovo ze preco cestujem https://kyberia.sk/id/2026685


hlavní účinkujúci :Roman


a Ja



... toto je prva polovica fotiek. druhu nahodim zajtra
©blazeNA