Pocuvaj nase dobrodruzstvo sa zacalo tu niekde, okolo tretej nad ranom. Oci akiste vela vytrpeli a videli tak, ze ma budu moct pochopit.Ked som sa do teba zalubil, bola si lahkomyselne dievca, ktore sa vedelo len smiat

a nemyslelo na nic ine len na zabavu.Bola si naozajstna Sykorka, ktoru clovek nemohol chytit tak ako svetlo alebo zvuk.

Kazde rano som sa zobudzal s vaccsou laskou v srdci, hanbil som sa a bal sa tejto velkej lasky. Obcas si ma obdarila

takym pohladom a takymi slovami, ze srdcemi zacalo tlct spite nadejou. Ale prirychlo si sa menila.Nezna a citliva

dievcenska dusa, ktora sa prebudzala v tvojich smejucich sa a hravych ociach sa stracala, len co sa objavila.

Je vylucene aby ma toto dievca pochopilo . Raz mi znici zivot:povedal som si. Necakal som, ze mozes byt taka nekonecne verna a schopna oddat mi cely zivot, cele tvoje srdce.Mozno, ze si narokom utekala prec, aby si schovala predo mnou zmenu farby svojej tvare a chvenie krasnych pier. A ja som si myslel ze je to vyplod lahkomyselnej Sykorky, trapil som sa a mucil.

Povedz mi, ako sa zmestila do utlej hrude malej Sykorky taka nekonecna vernost a jemna dusa?

-sklonim hlavu a pokracujem este tichsie, snivam intenzivnejsie-

Ale moje trapenie sa neskoncilo iba tymto. Ziarlil som dokonca aj na seba, ziarlil som na niektore chvile vo svojom zivote .

Na svete niet takeho citu, ktory by casom neoslabol a nestratil svoju povodnu silu. A co ked jedneho dna prestanem lubit tak mocne a pridem o ten sladky, zazracny pocit..? pytal som sa sam seba. V tejto chvili som konal tak ako ludia, ktori zhasaju svetlo, aby nevyhorel jeho zdroj, snazil som sa oddialit tvoj obraz od svojich oci.

V horach rastie kvet , meno ktoreho si nemozem spomenut. Ak ho clovek stale privoniava, casom prestane citit jeho prenikavu vonu.Jediny sposob , aby sa navratila citlivost cuchu voci tomutu kvietku je urcitu dobu ho nevonat .Clovek zaslepeny vasnou moze niekedy skusit inu vonu, prilozit si tvar povedzme k nejakemu zltemu kvietku aby znova pocitil jeho vsetku vonu.

Tento horsky kvet velmi casto pre svoju nezvycajnu vonu trpi. Ludia ho trhaju a drvia medzi prstami.

Ocami prehlbenymi trapenim , ktore som prezil, krasnou tvarou, unavenou smutnymi myslienkami, ked podobas sa tomu to rozkvitnutemu kvietku, ktory vonia tym viac cim ho drvia. Rozumies mi, vsak?

Teraz uz v mojich ociach nevidiet vysmech, nesmejes sa sa mojim slovam, ktore su mozno hlupe a zbytocne. Len sen.