Niekedy som z toho taky..zmateny. Ved netusim vlastne ze preco, ale, ako vravievam - ludia sa nemenia. Snad to iba ta nasa nadej (ty to nazves naivitou) nam dava ten pocit, ze snad to je lepsie, ale pritom...
Asi sa ani ja nemenim, teda, mozno.

Ked si tak vsimam, co vsetko som za tych par tyzdnov napisal a ako som sa citil - naozaj mi to pripomina cas davno minuly, predsalen patina zivota to je. Teraz ako keby sa mi to vracalo.
Ci uz je to ten strach z kontaktu, o ktorom by nejdena vedela rozpravat... Mozu to byt i niektore tie halusticky v hlave, heh, tie mozno hlavne. Prijemne, niektore urcite, ine zase nie. Aspon mam ale taky pocit, ze si tolko neklamem, snazim sa o to, vazne! Potom ale vyvstava otazka, ze kedy to je vlastne pravda, ci to bola doteraz, ci predtym, ci odteraz, ci..je vlastne nejaka? Ved loz sa stava klamstvom v momente, ked najdeme pravdu, dovtedy ale je pravdou i ta loz. Po pravde, asi mi je to aj ukradnute co z toho. Nepotrebujem to asi vediet, len tak troska sa v niektorych momentoch pozastavit a snazit sa to dostat zo seba. A nechat to napokoj. Ano, nechat to niekedy tak.

Rypat sa to je nase, hehe, donekonecna! Aj keby nas to stalo vsetko...
No co ine nam dava pocit ze zijeme?!

Dufam, ze popritom vsetkom pisani, ktore planujem, si najdem i cas, napisat par slov (z)o sebe/a. Neuskodilo by. Nie ze by som teraz robil nieco ine, alebo ci nebodaj ked ti pisem robim tiez ine veci, no..sem-tam to neni ono. Stale sa snazim asi to ten nemozny poriadok v hlave (nebodaj dusi, o srdci nehovoriac preistotu). Ty ho systematicky vytvaras krabickovanim, skatulkovanim a zakladanim do zaloziek v zakladacoch, ktore posunies do priecinkov v suplikoch skrin, ktore stoja v skladoch hangarov uloznych budov zaznamenavacieho komplexu... Pre mna trosku moc. Radsej si necham napovrchu niektore vecicky plavat, bude to istejsie...
Vela ale aj tak pozabudam, no tie hlavne, ci priam podstatne mi ostanu. Asi...

Pamatam si telefonne cisla, hviezdy nad domami, cokoladove pletove mlieka a zlte motyle, vone a odrazajuce sa svetla s hrou tienov. Vlastne vsemozne tieto veci. I jezkov. Nikdy si nezapamatam AD-DA prevodniky a, uprimne, ani nechcem.
Takto sa ale rany nehoja, ver mi. Nechcem(e) ich asi zahojit, je to predsalen svet romantickejsi, ked je plny bolesti a slz, na zaklade ktorych si niekedy clovek vybuduje to permanentne stastie basnika. Tuzim po nom?
A to neviem... Samozrejme, by bola spravna odpoved. Len ten chaotik vo mne, hihi, ten sa ozyva a pokoj mi neda (nech je mu zem lahka ked umriem, snad neni nakazlivy!).

Pripomen mi snad kazdy vecer to, ze chces iba tu hlavu v lone, ktorej sa mozes hrat s vlasami. Lebo prave ta veta boli... Urcite nie Tebou, alebo tym slovom. Skor tym pocitom. Nie je daleky (sice je dalej ako blizsie, ale stale je to v norme jednoho autobusoveho listka), no mne skor strasidelny. Radsej hromi a blesky, burka a vychrica, aj so strachom a zhasnutym ohnom v krbe, niekedy i to treba. Vtedy viem, ze co presne citim, vtedy mozem citit bez obav. Dostanem sa vsak do tej vodorovnej polohy, v ktorej mam iba prijimat..to je strach. A nechcem rozoberat z coho, ci, inac by som to asi nepisal, ze hej. Nevadi.
Bolo to tazke predtym, si pamatam, na jeden davny pradavny bozk a nasledne asi hodinu slz. Ona iba cigaretku na balkone, ale prezila to, aspon v ten vecer. Ja tiez, ale druhy krat uz nechcem. Nemyslim ze by to bolo ine, neskor sa to opakovalo, i pri somarinach, ktore som rozpraval v posteli o svojej sestre, s ktorou som sa hraval ako dieta (ver mi, ze chyba, a to je blizsie nez hocikto z vas...). Tak je to veru niekde vo mne.

Preto ked si to vzdy tak precitam, mam chut napisat /quit, alebo aspon to /away het - pomohlo by, alebo co. Asi by si sa neurazila, mozno by som to zvalil na vecny split v internetovom svete...

Chcel by som to ale zazit.
Pretoze je to presne ta mala jednoducha vec, ktoru chcem.
Ani nie slova, ani nie klamstvo ci pocit od niekoho.
Radsej by som si to zacitil sam pre seba.

A s trochou stastia sa nestal zase otrkom tych sprostych slov a myslienok.


Vylet, ktory sa tak vyvrsi bude stat za vsetky peniaze.
Len ci...