chcel by som napisat: moja dusa je v pekle. pisem: moja dusa je v pekle. ale asi viem hovno o pekle.

dnes som sa zbalil teda. idem prec z berlina. domov. ano este sa vratim, ale to uz bude iba akoze. berlin milujem. mozem vyjst po polnoci na ulicu vo svojich starych modrych teplakoch, ktore mam dolu vlavo oplute od zubnej pasty a v otrasnom oranzovom tricku hysteria.sk. dole na ulici si kupit cokoladky kinder a sadnut si k arabom do internetcafe, lebo u nas ti zasrani fetosi smradlavi odpalili router. do usi si pustim smokebelch, tisicosemstokrat dokola, az kym mi vycerpane synapsie odmietnu dalej presuvat informaciu o tom, ze mi je v mozgu prijemne, pit k tomu multi vitamin v 0,33 sklenenej flasi a tvarit sa, ze zvukovy koncept uputavania pomocou simulacie digitalnych vybuchov vedla mna stojaceho automatu urceneho na sklbanie penazi z ruk osihotenych gemblerov, ma vobec nerusi. pred domom si drsne odplujem a presmatram sa na druhe poschodie, do izby kde som rok byval, ktora je teraz plna mojich zbalenych veci, ku ktorym nemam ziadny vztah.
ked pridem domov, kupim si nejake lacne stare, zle, velke auto. na vozenie. a vsetci moji kamarati, co sa vozia v kliach a fabiach a emelkach mi budu nadavat aky som blby a ze uz by som nemal byt taky blby lebo uz budem mat za chvilu tridsat rokov a ze uz stacilo blbosti. ako by blbost mala hranice. ale ja sa budem tvarit, ze je mi to jedno a pustim si emilianu torrini a ona bude spievat len pre mna nothing brings me down a ja si budem predstavovat, ze je to naozaj tak aj ked budem uplne down a bude ma to zrat, ze som zase za kokota. ale nepomozem si. ja mam z toho radost ked robim veci takto. a musim to robit tak ako to citim. inak to neviem. mozno to je ta chyba. no a potom si dam nejak do poriadku skolu. pojdem na studijne. joja na mna navrieska, ze ako si to predstavujem, ze ona sa na vsetko moze vysrat. a ja podla toho v akom budem rozpolozeni jej odpoviem. bud budem v obrannom a to jej asi zase poviem nieco hnusne o tom, ze ja mam uplne, ale uplne na haku celu tuto zbesilu geriatricku instituciu alebo sa ovladnem a zatnem zuby a poslusne spravim, co bude odo mna ziadat. potom sa stretnem s vladom balcom a ten mi povie, ze ma to nemecko celkom pokazilo a vyleje mi zo svojho kozmickeho srdca celu krivdu svojho inspirovaneho zivota, za ktoru v tej chvili samozrejme nebude moct nikto iny ako ja a len ja a fakt, ze som si dovolil studovat v berline, na najvecsej filmovej skole v nemecku, ktoru nestoji ani len za pokus porovnavat s tou nasou, pretoze by som povedal: no ten rozdiel je... a potom by som sa zasekol a hladal po cely zvysok svojho mizerneho zivota slova akymi to opisat. a ja si poviem kurva, este ta potrebujem, este vydrzim hodinu pocuvat tieto sialene ufo proroctva a nepoviem ti, ze si mimo, ze tadeto cesta proste nejde. potom si zacnem hladat pracu. a potom zavolam mirovi a pojdeme liezt. a mna konecne zase prepadne horucka skal a budem liezt kazdy den az kym ma nezacnu boliet slachy, budem sa dotykat holeho kamena a celu svoju poeziu o svojom zbytocnom a predsa jednom zivote, mu budem sepkat doverne do tych jeho plytkych spar a ked vyjdem hore a v tych novych lezeckach vyleziem prisambohu na barsco a ked vyjdem hore, pozriem sa za seba na dunaj, pozriem sa ako zapada slnko za devinom a bude mi ukradnuta cela schonhauser allee aj so svojimi trendy butikmi a tucnymi skaredymi americankami, ktore si to sem prisli uzit, lebo uz ich doma suska svrbi. ne. nemam na to aby som tu ostal. som maly. som uplne maly. som taky ako ked som mal 16 a sedel som v nocnom rychliku bukurest berlin a 5 minut pred odchodom vlaku som sa rozplakal a vystupil. nedokazal som to vtedy a nedokazem to ani teraz. co ja budem tu komu rozpravat o tom ako voni mokry prach na chodniku na konci dubravky ked nanho v lete prsi. kto pochopi, ze ked som mal 12 ma na jar cez okno v skole volal les a ja som donho siel a boli sme jedno, les a ja. ja som bol jeho zviera a vedel som kade ist.

vies, lebo doma mozem ujst. a ja utekam tak casto. som taky. volaj ma zbabely ked chces alebo vies co, je mi to jedno. ja som doma.