depka. len tak, z nicoho nic. vlastne kecam. cely den som sa k nej pekne prepracovaval. asi to bude tym, ze som uz od rana vedel ze ma nic pekne az do pondelka necaka. byt cely vikend v praci v cudzom meste, kde takmer nikoho nepoznam, cely den sediet a cumiet na monitor a to len preto, ze tu clovek nema kam ist. je to skutocne nechutny pocit, vecer sa vracat do prenajateho bytu, kde nie je nic, co by pripominalo ludsku pritomnost. hole steny, postel, lampa. ale tomu stropu to prajem, tie nenavistne pohlady, ktore ho vecer cakaju.
cely den som bol zly na tych troch ludi, na ktorych mi v tomto zasr..om meste zalezi. neviem co sa to so mnou deje, uz sa vobec neviem kontrolovat. a to najhorsie: uvidim ju znova az v pondelok (strasne mi chybas, ...).
prestal som chlastat, aby som sa tychto stavov zbavil (vzdy ako som sa ozral, tak to na mna padlo), ale nepomohlo. fakt neviem ako sa z toho dostat. preco clovek zije v spomienkach? ved to je minulost a nikdy sa nevrati (nech bola akokolvek krasna). preco clovek zije v buducnosti? ved su to len vymyslene veci, ktore sa s najvacsou pravdepodobnostou nikdy nestanu. preco nemozeme konzumovat zivot den po dni, hodinu po hodine a byt stastni z CHVILE, ktora sa prave deje? nestarat sa o zajtrajsok - ved nejaky uz len bude. a ked "zajtra" nebude, tak sme o nic neprisli ...