Vies, v tomto pripade to nie je az tak lahke, ako sa zda... :(

Ide o sebaprekonanie, ale ak nemas motivaciu - a to si casto ani neuvedomis, ze mas, lebo v hlave sa ti motaju uplne ine myslienky, (ked tam mas vobec nejake este) - zda sa to byt take beznadejne, ze potrebujes minimalne udalosti typu zemetrasenia, aby si sa z toho dostal...

Mne sa to sice podarilo, ale stratila som "kamartov", stretavala som sa s nepochopenim...

Je to jasne, ze nikto nema rad ludi, co sa nedokazu zaoberat s nicim inym, nez so sebou -a najhorsie je, ked uz sam sebe lezies na nervy- tak ti neostava nic ine, nez pomoct si sam sebe...

To je len pozitivum, ked mas okolo seba ludi, co ta poznaju, a aspon ta nespicuju za to, ze cele dni nerobis nic, nemozu sa s tebou rozpravat...

Ja som mala obdobie, ked som radsej tri dni nejedla a skoro ani nepila, aby som nemusela na wc, lebo je to na chodbe...
Nechcela/nemohla som stretnut nikoho, lebo som sa spravala agresivne alebo som sa z nicoho nic rozplakala...
Nemohla som do skoly, lebo som videla, ze spoluziakom sa dari, a mna stale zdrbu, ze nic nemam, nerobim...
Nie je prijemne hovorit o tom, ale este horsie je mlcat- moze ti to len skodit... :(

Podarilo sa mi to prekonat, lebo som tvrdohlava, a chcela som im ukazat, ze nie som kus hovna, ako sa im mozno zda...
Aj ked som spravila totalnu hovadinu /studujem vytvarne umenie/, mam z toho dobry pocit, ze som aspon daco spravila, odreagovala som vsetko, co ma trapilo...
Namalovala som -tak, ako som to dokazala, a pisala som, lebo ked to mas pred sebou cierno-bielo, uvedomis si to cele, a skor najdes aj riesenie...

Tak, asi takto...