pred par dnami som napisal basen. nevedel som co s nou az dnes pri vyliezani z vane ma napadlo ze ju dam sem. a tak tu sedim, iba v trenirkach a hodinkach, mokry, pretoze uz som to nemohol vydrzat a tu je.



i prisiel smutok

a energiu zo mna vysal den

citim sa ako prazdny duracell

zavrety v kobke betonoveho vazenia

s otvorenymi branami

avsak bez dovodu niekam ist

upnuty sam na seba

a na svoj nechceny-chceny smutok

ked tuzim aj netuzim po ludoch

vyzerajuc ako zatrpknuty starec

a rozriesenie pride rano

ked zasmejem sa dnesnej situacii

aby som sa mohol znova prekvapit

ked tu budem takto zajtra sediet znova