rano. 12.45. rozbity po vcerajsej rozbijacke. nalada zla. sam. sam proti svetu, proti eurotelu co ma vypol, proti skole ktoru flakam, proti vsetkym. bez motivacie. bez vaznych vykyvov nalad. niciac vsetko okolo seba len tym ze neviem co chcem, ci vobec nieco chcem atd. chaos. veci bez rozmyslu. na povrch, kedze rozum uz nefici vystupuju zakladne pudy. potreba komunikovat. potreba unikat od sveta alkoholom a travou. potreba sexu. potreba nieco si stale dokazovat atd. uz davno som nic neurobil. uz davno len lietam ako pierko vo vetre. ako klobuk odfuknuty z hlavy. ako list, ktory ti vypadol a uteka ti a ty ho nahanas. (fuj, anachronizmy, hrozne prirovnania...) no a proste tak. som nejaky prazdny, pre nic nenadchnuty s kopou roboty pred sebou a nechutou sa do nej pustit atd... ta amerika snad bude vyslobodenim. ale ved ja to nejak prezijem. zla burina nevyhynie. branim sa z poslednych sil faktu ze uz pomaly budem musiet dospiet. a ked sa tomu neprisposobim a nenaskocim na rozbiehajuci vlak (fuj, zase) tak mozem ist do <> a skoncim ako vsetci ti krcmovi vsevedkovia a vsadebolkovia co nic nevedia, ale tak krasne ti o tom za dva striky porozpravaju. (nie som taky uz teraz?) a tak. co ti budem rozpravat dennik. takto sa dnes mam.