a stojim si za tym...a na vine je ta sprosta ludska schopnost rozpravat, tvorit artikulovane zvuky a pisat smsky...lebo ten jazyk nas materinsky, svina prasiva lingvisticka nas zradza na kazdom kroku. tym, ze je taky nepresny, nedokze postihnut to co chceme povedat. on sa len priblizuje nasim myslienkam, vsetko je to v neverbalnej komunikacii, v tom, co zo seba clovek vyzaruje. mam v hlave pocit, myslienku, ktou potebujem dostat zo seba a mam ju presne pred ocami a presne ju viem precitit a napriek tomu ked sa ju snazim podat cloveku, ktoremu je urcena....vsetko vyjde inak a dotycny je dotknuty...a aj napriek tomu, kolko krasnych slov slovncina obsahuje, niekedy je v koncoch. tak toto bol moj elaborat vysostne fiktivny, ale o situacii uplne realnej, fyzickej, ktora mi neda spavat...snazim sa...

26.05.2002