Inšpiráciou pre dnešný denník bola táto poznámka v odkazoch , a to najmä preto, že bola
napísaná v akomsi ospravedlňujúcom sa a humorne nadľahčenom štýle,
hoci ide o veci neobyčajne vážne!



Len sa neospravedlňuj, milá Boženka, dobre, že si ho opravila, to "baroko" je predsa také mätúce !
A najmä teda nesprávne ! Správny preklad cudzieho slova do materinského jazyka
pôsobí na dušu vlastenca ako pohladenie, mne vždy aj slza z oka vypadne, aj keď viem,
že plakať za starými dobrými časmi mi aj tak nepomôže.
Dnes, v krutej realite všezahlcujúceho európanstva, mi ostáva len závistlivo
si povzdychnúť nad krásnymi dobami obrodeneckými, kedy sa vlastenec-lekár
ani v odborných kruhoch nemusel stretávať s ušitrhajúcimi názvami
ako Staphylococcus pyogenes alebo Streptococcus haemolyticus
- pre potechu srdca nielen laika, ale aj patrioticky zmýšľajúceho odborníka
v zemiach koruny českej boli všade dôsledne a správne prekladané
ako Hroznokoulečník hnistvoříci a Řetězokoulečník krevtající.

Ale táto svätá pochodeň, zažatá v storočí devätnástom, len slabulinko blikajúca
vo víchriciach svištiacich zo spupného Západu viac ako storočie, predsa len
vďaka najlepším z nás ešte veru načisto nezhasla a Boh dá, že ani nezhasne!
Ktože ju to nesie a chráni v záňadrí aj v dnešných temných časoch ?

Kto iný, ako Svätý Národ Poľský, čo má stále dostatok národnej hrdosti,
že si vlastné mikrobiologické názvoslovie do dnešných čias ponechal!
Kto iný, ako Veľký Národ Ruský, čo stále odmieta opičenie sa po dekadentnom Západe
a nádherne svojhlavo "píše ako počuje" cudzie vlastné mená tou svojou azbukou tak,
že každý Rus aspoň vie, ako má vyslovovať mená velikánov
Шекспир alebo Хемингуэй !


A čo my ?
Nestojíme bokom, ani my sa nevzdávame a neskláňame, ohýbame slovesá - nie svoje chrbty!
Vedno s bratským národom českým sme dokonca tromfli oveľa väčšie národy našim prechyľovaním.
Darmo sa tá mrcha feministická Dupinová chcela skryť za mužský pseudonym!
U nás jej, pľuhe zakuklenej, žiadne ruže, do omrzenia omieľané inou pšochou,
tou nedoštudovanou medičkou, právom vyhnanej z najslávnejšej lekárskej školy sveta,
veru nepokvitnú !
Česi možno časom pod tlakom mocných (ako doteraz vždy v dejinách) zvädnú
ako tie ruže čo sú ruže čo sú ruže čo sú ruže, ale na Slovensku, kde nikdy
nielenže nepovolíme teplošom vychovávať deti, ale ani nedovolíme,
aby boli registrovaní inak, ako na polícii,
si táto cudzozemská potvora na literárnom poli so zavádzajúcim mužským pseudonymom
veru ani neškrtne a na obálkach našich kníh, vydávaných v našich vydavateľstvách,
pre našich čitateľov, jej bude na chladnom čele doďaleka svietiť
nami vypálený biľag odhalenia!
A "čo priam zhŕkne svet", bude sa na Slovensku na veky vekov
volať správne, jasne a po našsky pekne-krásne George Sandová !


To baroko a či ten barok?
Zdanlivo maličkosť – ale aj naša krajina je predsa maličká
a slová piesne Karola Konárika ...maličká krajina, práve rásť začína...
platia pre ňu viac, ako pre hociktorú inú, lebo my aj keď sa prechyľujeme,
nikdy sa bez mamky neohýbame, a tak rastieme rovno do veľkosti!
A z čohože všetko veľké začína a z čohože sa všetko veľké skladá,
ak nie práve z maličkostí ?


Preto som veľmi rád, milá Boženka, že si to "baroko" pekne-rúče okresala, ako sa patrí.
Tak, ako v prípade Sandovej, aj v prípade baroka ide predsa o problém rodu,
a to nielen gramatického, a teda ide o problém zložitý a neobyčajne zamotaný!
Ty a tebe podobní roduverní ste ho vyriešili rázne a pritom elegantne.
Jedno-jediné písmenko - a z nedochôdčaťa ste vykresali ci-boha chlapa!
Jedno jediné seknutie - a zložitý problém bol jednoducho vyriešený!
Jedno jediné seknutie - presne podľa vzoru Veľkého Alexandra!