jednoducho to chcem vyskusat. to na co sa vo svojom zivote uz ani nepamatam. citit sa dobre, resp. prichytit sa pri tom, ze nie som vecne zamraceny. myslim, ze teraz je na to najvhodnejsi cas. stretavat ludi, ktori s mojim svetom a vecami co donho patria nemaju absolutne nic docinenia a vychadzat im v ustrety a ked to hovoria, tak im verit, ze sa maju dobre.
goodbye foolish people? nie celkom, ale okolnosti su take, ze musim vysadit vsetko (okrem pifka:), lebo o par tyzdnov sa par ludi bude zaujimat o moju krv a moj moc a ja ich urcite nechcem sklamat. vsetko to nejak chcem sklbit a po tych quantovych skokoch poslednych tyzdnov a mesiacov pracovat v nejakom prehladnom kontinuu. pracovat na sebe. chcem aby ludia mali zo mna viac, aby som ja mal viac zo seba. aby som si doprial viac ako desat minut suvisleho stastia a nepodkladal si vecne nohu.
mozno je to tym, ze som zmenil nazor. na otvorenie sa, na ego. myslel som si, ze ho nepotrebujem. ze moja vizia je tak krasna a uplna, ze sa o nu jednoducho opriem a som nepriestrelny, lepsie povedane nehmotny, takze gulky jednoducho poletia a tam kde by som mal byt ja, jednoducho na nic nenarazia, lebo ja aj tak neexistujem vo svete, kde sa striela. dnes poviem, ze je lepsie dat si pred dusu vratnika a jednoducho sa chranit. zijem predsa tu a teraz a to nezmenim. co mam z toho ze som videl lepsie casy.. tie musia najprv prist. a ku mne nepridu, pokial sa k nim nepohnem.