v sobotu bolo vyborne; s Luckou sme boli na niecom co sa volalo Alice in Chains unplugged ale mne to znelo ako vsetko mozne, vselikde inde, inde a vsetko so vsetkym. malicko, vlastne iba trochu som precenila presnot zastavky (alebo miesto kde som chcela aby zastavka bola) ked som Lucke uz s pol hodinovym meskanim pisala: nepovies ani teraz a som tam. bol to stav ktory vyplinul z toho ze dedko pri rodinnom obede testoval kolko fernetu s grepovym dzusom znesiem. velmi som sa potesila ked som uvidela Lucku schulenu pri niecom cim sa podopierala. prekvapivo malo ludi ale aspon sme mali veeeeela miesta na poskakovanie, hopsanie; Lucka v jednom momente aj narazila do steny, a ked poviem narazila tak sa tam velmi zlato naplestila. neviem kedy, ale vtedy zacali hrat velmi krasne neviem ake rytmi - na bicich a na tamtamoch (aj som sa toho cloveka potom pytala co to bolo a odkial a aj mi nieco povedal - bol velmo mily ale uz si nepamatam co mi povedal. dal mi vizitku s takym mnichom a velkym bubnom). asi o 12tej sme sa pobrali do budy, kde sa pokracovalo s hopsanin (mno bolo to trochu inspirativnejsie). zalozili sme ohnik, bubnovali, jedli, pili a spievali. niekedy o 5tej - bolo pocut vtaciky - sme sa vratili domov. Zacali som Lucke farbit vlasi na filajovu ale nejako som sa nevedela s tou farbou trafit na jej hlavu a narazila som (teda vletela som) do sprchovacieho kutku. zaspali sme asi o siestej. zafarbili sme znacnu plochu kupelne a mojho paplonu a zevraj nas ludia poculi este o piatej si divoko spievat. rano sa napapat torty a napit mliecka...