boze moj. dolahla na mna depresia. ale vlastne ja som si ju svojim konanim privolal. ako obvykle, ziadny problem, len tak. len tak. v poslednej dobe nic neviem. som permanentne zhuleny a zacinam stracat nadej. vsetci okolo mna hulia a zda sa ze su v poriadku. aj ja hulim, ale viem ze by som nemal. citim sa previnilo ked si davam kazdeho dalsieho praska ale vzdy si ho dam. citim sa previnilo ze mrham svojim skurvenym talentom. niekedy si zelam necitit to svrbenie vo svojom vnutri. chcem sa jedno rano zobudit a neverit tomu ze raz budem najlepsi. slavny. bohaty. milovany. dobry. obdivovany. chcem sa zobudit a a nevediet nic a nerobit nic naviac. chcem? nie. asi by som radsej chcel prestat hulit a zacat nieco robit. stale sa dostavam do tych istych situacii. tie iste vypatlane rana s pevnymi rozhodnutiami ze prestanem a tie iste smutne vecery, ked viem ze si to bongo musim dat. ci som sam, ci s kamaratmi. ci s frajerkou. uz mi to ani nic nedava ako kedysi. uz som len vypatlany a s cervenymi ocami sa tupo divam okolo seba a smejem sa na tom aky som sprosty. nenavidim sa a leziem si na nervy. a VSETCI OKOLO MNA MI HOVORIA AKY SOM SKVELY. oo, ako ti ide anglictina. ooo, ako vies robit s pocitacmi. ooo, ako vies spievat. ooo, aky si vtipny. ooo, nechcel si byt hercom? a pritom to je cele smiesne. uvedomujem si, ze vsetko je relativne. anglictina? neviem, nikdy som sa ju neucil. pocitace? ked ostatne deti liezli po stromoch, ja som na commodori vytukaval prve programy v basicu. teraz mam vpadnuty hrudnik, vypucene brucho, pri tretom kliku som zniceny, neprebehnem ani sto metrov a potim sa ako prasa ked mam vyjst vacsi kopcek. viem spievat? nikdy som preto nic neurobil, len som si spieval. som vtipny? trepem hluposti co ma napadnu a som vtipny len preto, ze ini ludia si radsej zavru hubu ako keby nieco take vypustili. a moje trapne herectvo? len ukajanie vlastneho exhibicionizmu, ktory ma nepusti. vzdy ked sa budim po prepitej noci hanbim sa ako pes za vecer predtym. nie som schopny si upratat byt. nie som schopny nakupit, ani nic uvarit. som lenivy. naladovy. zly. uchylny. protivny na mamu ktora ma tak lubi. a lenivy. dobre. takze problem sme zadefinovali, teraz sa este cez neho dostat. ale to chce... kurnik kolko rad by som si vedel dat a je to zbytocne. treba prestat kecat a zacat robit. a prave v tom je ten problem. ludia o ktorych si myslim ze su hlupejsi odo mna a boli pozadu odo mna su zrazu vpredu v nedozierne. pretoze zatial co ja som slukoval a rozpaval kazdemu aky som boh, oni nieco robili. no nic. molo by som pokracovat, ale naco. zajtra bude lepsie. zajtra bude lepsie?