Pocity sú jasné a nejasné.
Príjemné a nepríjemné.
Náhle kradmé silné nečakané matné.
Pocity sú. Myslím si, že nič necítim, a pritom
mám pocit, akoby som nič necítila. (Sú.)

Už ma nebaví čítať, len občas, miniatúry; zrakom nanajvýš tak vnímať farebné plochy, zelená – ružová, hmýriace sa body, červené motýlie krídla nad trávnatým briežkom pri hrádzi. Popri tom počúvať Goldfrapp v remixe Miss World a mať kamienok v topánke. Pozerať na rieku, na lode a cítiť sa slnečno-sama. Byť trocha smutná a vedieť, že raz... Budem pokojná, vyrovnaná; baví ma toto cítiť.
Najviac zo všetkého cítim skepsu. Už sa poznám. Už vás poznám, niektorých (natoľko, aby som bola skeptická). Keby som nebola, bola by som určite hysterická, takto to je lepšie.

Videla som šťastnú ženu, vyzerala ako šťastná, ako prestúpená pocitom šťastia, o ktorom nevie. /Toto je ono?/ Svieža, oddýchnutá pleť, melír a francúzska manikúra, taška z krokodíla, svetrík s krokodílom, dovolenka v Toskánsku, fotografie detí a manžela v rámiku, auto kĺžuce sa po cestách, auto s nákupom, muž s nákupom, deti s nákupom, biopotraviny biobio, permanentka do golema, tobogány, a sme šťastní sme happy.
Počúvala som a v oku mi praskali žilky, myslela som, že by som snáď potrebovala masáž, alebo elektrošoky, alebo na striedačku. Nie. Skepsa je bod, ku ktorému sa vraciam, aj keď nechcem.
Ľahnem si, rozbalím si Aero a zrazu mi je tak zle, že musím telefonovať. Potom mi je ešte horšie a tuším aj prečo.
Silný pocit ničoty.
To som, slepé hemženie. Radšej mám pocit, keď je zase na chvíľu po všetkom (po čakaní, po práci, po písaní, po varení). Som denno-denná únava a rada spím v tričku, na ktorom je napísané KISS + SWALLOW (tak to má byť).

Spálňa. Je noc.
Miestnosťou pláva tmavá obloha.
Kniha, pri ktorej som zaspala,
je ešte stále otvorená.
Moje oči sa hýbu,
sledujú text bez písmen
v inej knihe –
iluminovaný, starobylý, rýchle plynúci.
Závratná lynchovka, nasnímaná
za drsnými múrmi viečok.
Jediný exemplár. Existuje len teraz!
Ráno bude všetko zotreté
ako osvietený foto-film.
Mystérium o veľkom plytvaní,
vymazávanie.
Ako keď reportéra zastavia
bieloruskí milicionári,
vyberú film a
dovolia slnku zabiť obrázky:
tak denné svetlo zatemňuje sny
a skepsa drví nádej.