posledné dni som v permanentných halucináciách. nedokážem rozlíši? čo sa mi zdá, čo sa mi sníva, čo odo mňa pýta revizor v trolejbuse. pritom ani nepijem alkohol celkom slušnú dobu a v živote som nevzal syntetickú ani prírodnú drogu, dokonca som nemal ani jednu cigaretu. všetko sa mi teda deje pri úplnej čistote hlavy. od štvrtka, keď som asi pochoval viac než kamarátstvo s Ľudkou, som ešte podvedome nevytriezvel. pozoroval som ľudí, čo so mnou sedeli okolo ohňa, počúval som všetkých, ale nedokázal som pochopi? o čom to melú. na jednej lúke sa stretla celá prírodovedecká fakulta, ale ja som mal pocit, že som na brannom cvičení svojej starej krásnej zvláštnej školy. školy zo zvláštnymi pravidlami, zo zvláštnym riaditeľom, ktorý bol dnes na svadbe môjho dobrého kamaráta, ktorý maturoval o rok skôr na zvláštnej škole ako ja. spoznal som pri tom ohni, čo som ho založil, mnoho nových ľudí, ale mená som zabúdal jeden moment po tom, ako som sa ich dozvedal. v piatok som stretal už len ľudí čo poznám a ich mená mi nerobia veľké problémy. potiaž bola vo mne, lebo som sa nechcel odviaza?, miesto toho som asi cvičil jogu v bare alebo dačo. doma som šialene hladný čakal o štvrtej ráno na to, pokiaľ sa mi rozpustí maslo, a keď sa rozsputilo, tak som ho bez rozmyslu dal do chladničky a šiel spa?. celý dnešný deň som pretancoval v daždi, prestál na obrade svadby a prespal v posteli. pomer 3:1:3. boli to len tri dni, ale zostarol som o mesiac. dozvedel som sa o sebe dôležité veci, dozvedel som sa dôležité veci o ľuďoch na ktorých mi asi záleží. nepoužívam slovo "asi" kvôli tomu, že neviem aký postoj zaujímam, ale kvôli tomu, že neviem čo sa stalo a čo som si len vymyslel. ale z hmly sa mi javia celkom stabilné obrysy, ktorým možno veri?. čo to je ? vlastná analýza. jednoducho každé dievča, ktoré stratím ma na chvíľu zabije. tento rok som zomrel už druhý raz. za posledných 15 mesiacov už piaty. som veľmi zvedavý koľko mám životov. možno stále len jeden a zomieram len klinicky. zajtra odchádza vlak. budem v ňom sedie? a budem premýšľa? ako ja môžem svojou prítomnos?ou pomôc? rozbitej džejn, keď ja som rozbitejší na viac kúskov. budem veselý cynický malý drzý najmúdrejší na svete a pritom budem mŕtvy. teraz mi napísala Ľudka nejaké správy, ktorých obsah využijem na tom, aby som na čas zalial prázdnu dušu čo mám v sebe niekoľko dní. ach bože. koľko mi len bude trva? času, pokiaľ sa dostanem do svojho obľúbeného tela. najmä keď poldeň mi trvá týždeň. budú to zase roky. kedy som prestal ži? chronologicky ? celú dobu mám 14 či 15 alebo 16 možno 17 rokov, ale zrazu som o sto rokov starší a o dvesto múdrejší. ako rýchlo k poznaniu prídem, tak rýchlo ohlúpnem. aj to je pre mňa dôležité, že správanie ľudí, ktorých poznám pár týždňom, vo mne zanechá väčšie stopy ako správanie sa môjho tatka, či mamka, ktorých poznám omnoho týždňov dlhšie. čo to je ? sebareflexia. už mi chýbal takýto deň, keď som sa venoval len sebe. niekedy ma džejn stále na takýto deň upozornila. to som sa náhle zmenil. bol som starý kokot, ktorý premýšľa nad tým, že po 150 rokov života, ktorý mu nič nedal sa asi po polnoci zabije. pritom áno aj napriek smrti oslávi stopä?desiateprvé narodeniny. je to asi tým, že zajtra slavím ďalšie trojciferné okrúhle jubileum z dvoma nulami na konci. nie, tisíc rokov ešte nemám. na to potrebujem ešte pár veľmi dôležitých týždňov. môže to však skonči? utorkom, keď sa stretnem s Ľudkou a budem ma? tisíc rokov hneď. alebo budem ma? 15 či 16, možno 17. každopádne, do utorňajšieho večera mi ostáva ďalší mesiac.