sedel si na zemi a pocuval discmana. predtym ako si zacal masirovat tu holku s mojej french-class. sedela som sama na lavici, pisala a kutikom oka ta pozorovala. pisala som a hnev sa vo mne postupne zacinal zhustovat. ake mam pravo byt na teba nastvata? nie, nikdy si to so mnou nemyslel prilis uprimne. tak, ako ja som to nemyslela o nic uprimnejsie s tebou. nic sme si neslubovali, nic sme od seba necakala. naozaj som od teba nic necakala?



spraval si sa inak, ked sme boli sami. pochopitelne, lebo ja niesom dobry spolocnik medzi vela ludmi. Nic si mi nesluboval. a to ,ze som stratila zle svedomie za to,ze teraz som ja to "zle dievca", to predsa nieje tvoja chyba. Nic si mi nesluboval a na tvoje "I love you" som ti vzdy odpovedala "No, you don't". ved si asi ani necakal, ze by som ta brala vazne. americka fraza. je to ine ako ked som sa ta opytala ci ju lubis a ty si odpovedal ano. alebo?



hranica medzi detskymi iluziami a pubertalnou bezcitnostou. stale snivam o tom, ze by som ta lepsie spoznala. ze by som pre teba bola viac, ako pekna holka so slovenska. ze by sme jeden druheho pochopili.....naivne zidealizovanie, lebo si nechcem priznat, ze som taka ista ako ty. pubertalna bezcitnost. sexualna bezcitnost. o chvilu odchadzam a uz ta asi nikdy neuvidim. asi sa len bojim, ze sa vratim a stretnem niekoho ako teba. a nebudem sa moct vyhovorit na vzdialenost, ked to nebudem mysliet uprimne. vyhovorky pred vlatsnym svedomim.



zajtra ti pojdem vratit tvoj nahrdelnik.