Východ je domom neviestok, pejúcich chválu v plameňoch najvyššieho šťastia, v ktorých Pán temnôt otvoril Svoje ústa. Stali sa živými príbytkami, v ktorých raduje sa sila muža, zdobené sú skvelými ornamentami a konajú zázraky na všetkých tvoroch, ktorých kráľovstvo a zotrvanie sú Tretím a Štvrtým, silnými vežami a miestami útechy, stolcami rozkoše a zotrvania. Ó, vy služobnice rozkoše, Dajte sa na pochod!, Objavte sa!, Pejte chválu na Zem a mocných medzi nami! Lebo preto je tejto pamiatke daná moc, a naša sila rastie v tom, kto nám prináša útechu.

Siedmy Enochiánsky kľúč

"Najväčšia príťažlivosť mágie nespočíva v jej použití, ale v jej ezoterických zákrutách. Príchuť tajomstva, ktoré tak ťažko halí praktikovanie čiernych umení, bola podporovaná, nech už dobrovoľne či z neznalosti tými, ktorí radi prehlasujú, že sú najväčšími znalcami týchto vecí. Ak je najkratšou spojnicou medzi dvoma bodmi priamka, potom by z uznávaných okultistov boli dobrí stavitelia bludísk. Základné princípy obradnej mágie boli tak dlho odsunované medzi neustále preberané zlomky scholastického mysticizmu, až sa adept čarodejníctva stal obeťou mätenia, ktorého sa on potom sám dopúšťal na iných! Ako analógiu je možné uviesť príklad študenta aplikovanej psychológie, ktorý navzdory tomu, že o veci vie všetko, nedokáže nadviazať priateľstvo."


Chaos-magie nenahlíží přání, touhy a víru jako cíl kterého má být dosaženo, ale jako nástroj k tvoření řetezce kauzalit (následků). Tímto postojem čelíme strašlivé svobodě v rámci které NIC NENÍ PRAVDA A VŠE JE DOVOLENO. Tedy nelze se spoléhat na žádné jistoty a přitom následky mohou být strašlivé. Smích zdá se být tou jedinou obranou před uvědomněním si toho, že člověk a jeho ego vlastně v podstatě neexistují.


VLÁDA NAD ZEMOU
K čomu je dobré štúdium klamu, pokiaľ v neho neveria všetci? Mnoho ľudí samozrejme podvodom verí, ale stále JEDNÁ podľa prirodzených zákonov. Na tejto premisii je založená satanská mágia.



TEÓRIA A PRAX SATANSKEJ MÁGIE
(DEFINÍCIA A CIELE)

Definícia mágie, používaná v tejto knihe znie: Zmeny situácií či javov v súlade s naším prianím, ktoré by pri použití bežne prijímaných metód zostali nezmenené. Tým nepochybne vzniká značný priestor pre osobnú interpretáciu. Niekto možno namietne, že tieto návody a procedúry nie sú ničím iným než aplikovanou psychológiou či vedeckým faktom, odetými do magickej terminológie - dokiaľ v texte nenarazí na pasáž, ktorá sa nezakladá na žiadnych známych vedeckých faktoch. Práve z tohto dôvodu sme sa nesnažili obmedzovať uvádzané výklady zavedenou nomenklatúrou. Mágia nie je nikdy vedecky úplne vysvetliteľná, zato veda bola v určitých obdobiach za mágiu považovaná.
Medzi bielou a čiernou mágiou nie je žiadny rozdiel okrem nafúkaného pokrytectva, morálnej nadutosti poznamenanej pocitom viny a faktu, že biely magik klame sám seba. V klasickej náboženskej tradícii je biela mágia praktikovaná s altruistickými, dobrými úmyslami. Čierna mágia naopak slúži k obohacovaniu, zväčšovaniu osobnej moci a k zlým účelom. Nikto na Zemi sa ešte nevenoval štúdiu okultizmu, metafyziky, jógy a ďalších dobrých koncepcií bez toho, aby tým sledoval uspokojenie vlastného ega a získanie osobnej moci. Niektorí ľudia proste radšej nosia žinené košele, a iní dávajú prednosť zamatu či hodvábu. Čo prináša jednému rozkoš, znamená pre druhého bolesť, a to isté platí pre dobro a zlo. Každý adept čarodejníctva je presvedčený, že on jedná správne.

V rámci mágie rozoznávame dve kategórie: rituálnu alebo obradnú, a nerituálnu čiže manipulatívnu. Rituálna mágia spočíva v prevádzaní formálneho obradu, ktorý sa aspoň čiastočne odohráva na mieste zvlášť k tomu určenom a v stanovenú dobu. Jej hlavným účelom je získať adrenálnu energiu, ktorá by sa inak stratila, a ďalšiu emočne vyvolanú energiu a premeniť ich v dynamicky prenosnú silu. Nejde o intelektuálny, ale o čisto emočný akt. Akákoľvek intelektuálna aktivita musí prebehnúť pred obradom, nikdy nie pri ňom. Tento druh mágie je niekedy označovaný ako VÄČŠIA MÁGIA.

Nerituálna čiže manipulatívna mágia, zvaná tiež MENŠIA MÁGIA sú vlastne triky, prevádzané s pomocou rôznych nástrojov a pripravených situácií, ktoré môžu pri šikovnej manipulácii vyvolať zmenu v súlade s našou vôľou. V dávnejších dobách sa tejto mágii hovorilo kúzla, čary a uhranutie.
Väčšina obetí čarodejníckych procesov vôbec neboli čarodejnice. Často sa jednalo o bláznivé staré ženy, ktoré boli buď senilné alebo sa vymykali konvenciám. Ďalšími obeťami bývali výnimočne príťažlivé ženy, ktoré odmietali návrhy mocných mužov. Skutočné čarodejnice stáli pred tribunálom alebo na popravisku len zriedkavo, pretože boli zbehlé v umení zvádzať, takže dokázali okúzliť mužov a zachrániť si život. Väčšina pravých čarodejníc spala s inkvizítormi. Tu je treba hľadať pôvod výrazu osobné kúzlo. Základným kapitálom modernej čarodejnice je schopnosť okúzliť či využiť svojho pôvabu. Slovo fascinácia má tiež okultný pôvod, vzťahovalo sa totiž k uhranutiu. Upútať niečí pohľad, inými slovami fascinovať, okúzliť, znamenalo uhranúť dotyčného a privolať na neho pohromu. Ženu, ktorá dokázala okúzľovať mužov preto považovali za čarodejnicu.

Schopnosť účinne využívať POHĽAD je neoddeliteľnou súčasťou vzdelania adepta čarodejníctva. Aby ste mohli niekým manipulovať, musíte byť schopní najskôr upútať jeho pozornosť a udržať si ju. Existujú tri metódy, ako to dosiahnuť: využitie sexu, sentimentu alebo podivnosti, prípadne ich kombinácie. Čarodejnica musí byť k sebe poctivá a rozhodnúť sama, do ktorej kategórie najskôr patrí. Prvá kategória, sex, je celkom evidentná. Ak ide o pôvabnú alebo sexuálne príťažlivú ženu, mala by urobiť všetko, aby bola čo najzvodnejšia. Sex používa ako svoj najsilnejší nástroj. Akonáhle upútala sexuálnou príťažlivosťou mužovu pozornosť, môže si s ním robiť, čo chce. Druhou kategóriou je sentiment.

Sem patria väčšinou staršie ženy. Je možné do nej zaradiť aj čarodejnice typu pani kuchárka, ktorá býva v malej chalúpke a ľudia ju považujú za mierne bláznivú. Deti sú obvykle očarované jej fantáziou a mladí ľudia ju vyhľadávajú, lebo od nej očakávajú múdre rady. Vďaka svojej nevinnosti dokážu deti vidieť jej magické schopnosti. Tým, že sa prispôsobí predstave o milej pani zo susedstva, môže miasť ľudí, aby dosiahla svoje ciele. Do tretej kategórie zapadá všetko, čo sa týka podivnosti. Hodí sa pre ženu, ktorá vyzerá divne alebo strašidelne. Keď dokáže svoj zjav využiť, môže ľahko manipulovať ľuďmi, ktorí sa boja, čo by im asi urobila, keby nevyhoveli jej prianiam.
Mnoho žien je možné zaradiť do viacerých než jednej z týchto kategórií. Napríklad mladé dievča, ktoré vyzerá sviežo a nevinne a súčasne je dosť sexy, spojuje sex so sentimentom. Alebo typ femme fatale, ktorý kombinuje sexappeal s temnými podtónmi, používa sex a podivnosť. Každá čarodejnica musí posúdiť svoje prednosti a rozhodnúť, do ktorej kategórie patrí, a tieto prednosti potom musí správne využiť.

Aby sa z muža stal úspešný čarodejník, musí sa tiež zaradiť do správnej kategórie. Pekný či sexuálne príťažlivý muž samozrejme patrí do prvej kategórie zvanej sex. Kategória druhá - sentiment sa hodí pre staršieho muža, ktorý môže vyzerať ako škriatok alebo lesný čarodejník. Dobrý starý deduško (často starý zvrhlík!) tiež patrí do tejto kategórie. Tretí typ predstavuje muž, ktorého zjav budí dojem čohosi zlovestne temného či priam diabolského. Každý z týchto mužov bude používať svoje schopnosti očarovať viacmenej podobne, ako bolo uvedené v prípade žien.
Vizuálna metaforika používaná k vyvolaniu emočných reakcií je samozrejme najdôležitejším nástrojom menšej mágie. Každý, kto je dosť hlúpy, aby tvrdil, že vzhľad nehrá žiadnu rolu sa veľmi mýli. Príťažlivý vzhľad nie je síce bezpodmienečne nutný, ale vyhranenú osobnosť mať musíte!
Ďalším dôležitým manipulačným faktorom v menšej mágii je pach. Spomeňte si, zvieratá sa boja všetkého, čo nemá žiadny pach a sú nedôverčivé! I keď môžeme ako ľudia veľa súdov založených na pachu vedome odmietať alebo zľahčovať, sme rovnako ako štvornohé zvieratá týmto zmyslom motivovaní. Ak ste muž a chcete okúzliť nejakú ženu, nechajte prirodzené pachy vášho tela, aby prestúpili vaše bezprostredné okolie, budú pôsobiť ako živočíšny kontrast k rúchu spoločenskej zdvorilosti, do ktorého sa obliekate.

Ak ste žena a túžite zviesť nejakého muža, nebojte sa, že by ste sa ho mohla dotknúť tým, že ste nevyškrabala šťavy a vône svojho tela, alebo že ono miesto medzi vašimi stehnami nie je suché a sterilné. Tieto prirodzené pachy patria k sexuálne stimulačným prostriedkom, ktoré nám v svojej magickej múdrosti dala príroda.
Medzi citové stimulanty radíme vône, ktoré vyvolávajú príjemné spomienky a nostalgiu. Ak chcete okúzliť muža cez žalúdok, začína to vnímaním vôní pri varení! Citový typ čarodejnice zistí, že toto kúzlo patrí k najužitočnejším. V tejto súvislosti snáď nie je hrubosťou zmieniť sa o prípade muža, ktorý chcel kedysi okúzliť jednu mladú ženu. Stratila v detstve domov a jeho radosti. Zhodou okolností bola jej domovom rybárska osada. Pretože sa ten muž vyznal v praktikách menšej mágie, múdro si vsunul do vrecka na nohaviciach makrelu, a zožal ženu, akú inak prináša len veľká láska.

TRI DRUHY SATANSKÉHO RITUÁLU

Prax satanskej mágie zahrňuje tri druhy obradu. Každý z nich zodpovedá inému základnému typu emočného vzrušenia. Prvý z nich môžeme nazvať sexuálnym rituálom.
Sexuálny rituál sa vlastne zhoduje s tým, čo sa obvykle nazýva kúzlo lásky. Zmysel tohto rituálu spočíva vo vyvolaní odozvy v človeku, po ktorom túžite, eventuálne privolanie partnera, ktorý by naplnil vaše sexuálne túžby. Pokiaľ nemáte dostatočne silnú predstavu určitého človeka či typu, aby dokázala vyvolať priame sexuálne vzrušenie vrcholiace orgazmom, vaše konanie sa nestretne s úspechom. Dôvod je prostý: i keby bol rituál úspešný, bolo by vám to nanič, keď nedokážete využiť príležitosť, pretože nie ste dosť vzrušení. Nie je totiž ťažké zameniť kúzlenie motivované postrannými úmyslami s očarovaním, ktoré má uspokojiť vaše sexuálne túžby.
Pokiaľ sa čarovanie zamerané k vlastnému prospechu spája s obradnou mágiou, patrí buď k rituálom súcitným alebo deštrukčným, prípadne k obom typom. Ak niečo chcete alebo potrebujete tak zúfalo, že ste z toho smutný a trápite sa, a pritom môžete svoj cieľ dosiahnuť pomocou čarov a kúziel bez toho, aby ste niekomu ublížili, potom môže vašu moc zvýšiť súcitný rituál. Pokiaľ si prajete po zásluhe očarovať alebo lapiť obeť, s ktorou máte svoje plány, použijete deštrukčný rituál. Toto rozdelenie je treba dodržovať, pretože keby ste k dosiahnutiu cieľa zvolili nevhodný rituál, mohlo by vám to spôsobiť značne komplikované problémy.

Ako dobrý príklad môže poslúžiť dievča, ktoré neustále obťažuje neodbytný nápadník. Pokiaľ mu nedala žiadnu príčinu, mala by si uvedomiť, že ide o psychického upíra, a kľudne ho nechať hrať masochistickú rolu. Ak ho ale ľahkovážne zvádzala, vzbudila jeho nádeje a potom sa diví, že je predmetom vytrvalej sexuálnej túžby, môže poďakovať len sama sebe. Také jednanie je len "nafukovaním" ega a je dané naučeným popieraním ega, ktoré si potom vynucuje také triky. Satanistka má ego dostatočne silné, aby využívala čary len pre vlastné sexuálne uspokojenie alebo na získanie moci či úspechu v nejakej oblasti.

Druhý typ rituálu sa týka súcitu. Rituál súcitu alebo citovosti je prevádzaný s úmyslom pomôcť iným, prípadne sebe. Týmto rituálom je možné ovplyvniť napríklad zdravie, rodinné šťastie, podnikanie, hmotné a vedecké úspechy a pod. Tento druh obradu by bolo možné považovať za rýdzu dobročinnosť, ak máme na pamäti, že s dobročinnosťou sa má začínať doma.
Treťou motivačnou silou je deštrukcia. Ide o obrad, ktorého použitie je vyvolané hnevom, nevôľou, pohŕdaním, opovrhnutím alebo čírou nenávisťou. Je známy ako očarovanie, kliatba alebo ničivé kúzlo.

Jednou z najrozšírenejších mylných predstáv o praktikách rituálnej mágie je, že človek musí najskôr veriť v jej moc, aby mu mohla uškodiť alebo ho zničiť. Nič nie je ďalej od pravdy. Najväčší posmieváčikovia boli vždy najvhodnejšími obeťami škodlivých kúziel. Dôvod je desivo prostý. Keď príslušník primitívneho kmeňa zistí, že na neho nepriateľ zoslal kliatbu, prvé, čo urobí bude, že pobeží za najbližším šamanom či kúzelníkom. Stále si uvedomuje ohrozenie a prítomnosť zla, a viera v moc kliatby je taká silná, že podnikne všetko, aby ju zlomil. Pomocou súcitnej mágie potom môže bojovať s akýmkoľvek zlom, ktoré sa mu postaví do cesty. Taký človek si dáva pozor na každý krok, a radšej nič neriskuje.

Osvietený človek, ktorý o podobných poverách nechce ani počuť, naopak zatlačí inštinktívny strach z kliatby do podvedomia, a tým si pestuje pozoruhodne deštruktívnu silu, ktorá sa s každým ďalším nešťastím ešte znásobí. Kedykoľvek ho stretne nové nešťastie, neveriaci prirodzene automaticky poprie akúkoľvek súvislosť s kliatbou, zvlášť v jeho prípade. Toto dôrazné vedomé popretie účinnosti kliatby je jej hlavnou zložkou zaručujúcou úspech, pretože čarodejník navodí situáciu, v ktorej sú nešťastie či nehoda veľmi pravdepodobné. V mnohých prípadoch obeť popiera, že by mágia mohla akokoľvek ovplyvniť jej život a niekedy túto možnosť nepripustí ani na smrteľnom lôžku - ale čarodejník je úplne spokojný, pokiaľ sa dostavia očakávané výsledky. Je treba pripomenúť, že pokiaľ sú výsledky vášho konania v súlade s vašou vôľou, je úplne jedno, či mu niekto prikladá význam alebo nie. Superlogik vždy dokáže vysvetliť spojitosť medzi magickým rituálom a konečným výsledkom ako dielo náhody.

Nech už má mágia konštruktívny alebo deštruktívny cieľ, jej úspech závisí na receptivite osoby, ktorá je predmetom požehnania alebo kliatby. V prípade sexuálneho alebo súcitného rituálu pomáha, pokiaľ príjemca v mágiu verí; obeť kliatby je ľahšie zničiť, pokiaľ v mágiu neverí! Ak si človek uvedomuje význam strachu, potrebuje prostriedky a spôsoby, aby sa proti nemu mohol brániť. Nikto nie je vševediaci, a dokiaľ existuje neistota, bude existovať i obava z neznáma, ktoré v sebe zahrňuje potenciálne nebezpečné sily. Práve tento prirodzený strach z neznáma, blízky príbuzný fascinácie neznámom, tlačí logicky založeného človeka k rozumovým vysvetleniam. Vedcov vedie k objavom zrejme práve ich schopnosť úžasu. Je smutné, že ten, kto sa považuje za logika, je často posledný, kto chápe podstatu rituálnej mágie.

Keď hlboká viera a vrúcne nadšenie dokážu, že sa na tele objavia rany, aké údajne utrpel Kristus, hovorí sa tomu stigmata. Tieto rany sa objavia následkom súcitu, vypätého až k výraznému emočnému extrému. Prečo by sme teda mali pochybovať o ničivých dôsledkoch medzných stavov strachu a hrôzy? Takzvaní démoni majú teoreticky moc roztrhať telo na kusy; rovnako tak hrsť dávno zhrdzavených klincov dokáže v človeku presvedčenom, že visí na kríži Kalvárie, vyvolať extázu, až z neho kvapká krv.

A preto sa nikdy nepokúšajte presvedčiť skeptika, na ktorého by ste chceli zoslať kliatbu. Nechajte ho, nech sa poškľabuje. Keby ste ho poučovali, zmenšíte tým svoje šance na úspech. Keď sa bude vysmievať vašej mágii, vľúdne ho počúvajte s pocitom istoty, že jeho dni budú naplnené zmätkom. Ak je skutočne hodný opovrhnutia, potom z milosti Satanovej možno dokonca zomrie - s posmeškom na perách!

VÝZVA K TÝM, KTORÍ CHCÚ PRAKTIKOVAŤ TOTO UMENIE

Pokiaľ ide o sex alebo chcenie: Plne využite zariekania a kúzla, ktoré účinkujú. Ak ste muž, vnorte do nej svoj vztýčený úd so smilnou rozkošou. Ak ste žena, roztvorte svoje lono s túžobným očakávaním.
Pokiaľ ide o súcit: Buďte odhodlaní neľutovať námahu vynaloženú na pomoc poskytnutú ostatným, aj keby sa malo ich nové získané blaho stať prekážkou vo vašej životnej dráhe. Buďte vďační za všetko, čoho sa vám vďaka mágii dostane.
Pokiaľ ide o skazu: Než vyšlete kliatbu, uistite sa, že JE VÁM JEDNO, či vaša obeť žije alebo nie; pokiaľ jej privodíte skazu, radujte sa a nepodliehajte výčitkám svedomia.

REŠPEKTUJTE TIETO PRAVIDLÁ, INAK SA CELKOM URČITE STRETNETE S PRAVÝM OPAKOM SVOJICH TÚŽOB, A MIESTO POMOCI SA VÁM DOSTANE UJMY!

RITUÁL ALEBO INTELEKTUÁLNA DEKOMPRESNÁ KOMORA

Magický obrad môže prevádzať jedna alebo viac osôb; je teda treba ujasniť si výhody oboch prístupov.

Na rozdiel od súkromného obradu ide u skupinového rituálu skôr o posilnenie viery a načerpanie nových síl. Zhromaždenie ľudí oddaných spoločnej filozofii napomáha obnoveniu viery v moc mágie. Náboženstvo udržovala pri živote práve jeho okázalosť. Keď sa náboženstvo stáva systematicky osamelou záležitosťou, potom presahuje do oblasti sebazapierania, ktoré je v podstate totožné s asociálnym chovaním.
Z tohto dôvodu by sa mal satanista pokúsiť vyhľadať ďalšie osoby, s ktorými by mohol obrady konať.
V prípade kliatby čiže ničivého rituálu niekedy pomáha, ak je magikovo prianie posilnené ostatnými členmi skupiny. Na tomto druhu obradu nie je nič, čo by mohlo jeho účastníkom byť nepríjemné, pretože jeho základnými zložkami sú hnev a symbolické zničenie vyhliadnutej obete.
Rituál súcitu, kde je treba bez hanby prelievať slzy, eventuálne sexuálny rituál s masturbačnými a orgazmickými podtónmi, majú najväčšiu šancu na úspech, ak sú praktikované v súkromí. Rozpaky či ostych by nemali mať v rituálnej sieni miesto, pokiaľ nie sú súčasťou danej role, a potom ich je možné vhodne využiť - napr. hanba, ktorú pociťuje slušná žena slúžiaca za oltár, ju môže sexuálne vzrušovať.

I pri celkom osobnom rituály je najprv treba siahnuť k tradičnému úvodnému zariekavaniu a magickým úkonom, až potom dôjde na prehrávanie intímnych fantázií. Formálnu časť rituálu je možné previesť v tej istej miestnosti, či sieni ako časť súkromnú - alebo je možné previesť formálny obrad na jednom mieste a osobný na inom. Začiatok i koniec rituálu musia byť prevedené v obradnej sieni so symbolickým vybavením (oltár, kalich, atď.).
Štylizovaný začiatok a koniec obradu pôsobí ako dogmatický, protiintelektuálny nástroj, ktorého zmysel spočíva v oddelení aktivít a súvislostí vonkajšieho sveta od toho, čo sa odohráva v obradnej sieni, kde je treba sústrediť všetku energiu a vôľu. Pre intelektuála je táto stránka obradu najdôležitejšia, lebo predovšetkým on potrebuje efekt dekompresnej komory, vyvolaný zariekavaním, zvonmi, sviečkami a ďalšími okrasami. Až potom môže prostredníctvom projekcie a využitím predstáv nechať pôsobiť svoje číre a vedomé túžby.
Intelektuálnu dekompresnú komoru satanskej svätyne je možné, rovnako ako všetky náboženské obrady, považovať za školu dočasnej nevedomosti. Rozdiel spočíva v tom, že satanista si je vedomý, že pracuje s určitým druhom umelo navodenej nevedomosti, aby rozvinul svoju vôľu, zatiaľ čo stúpenci iných náboženstiev to nevedia, a pokiaľ áno, oddávajú sa sebaklamu, ktorý také poznanie nedovoľuje. Ich ego je už vďaka neustálemu náboženskému omieľaniu príliš labilné, aby im dovolilo priznať si, že sa dobrovoľne odsudzujú k nevedomosti!