...co?
...zase?
Vita vas mliecne rano.Ano rano.Ano, zase.(niezeby to malo nieco spolocne s ranajkami to mliecne rano, i ked kornflakesy nevylucujem)."MLHA SE STALA JEHO KUMPALEM.JACK SE PLIZIL PODEL TMAVE ZDI..."
Z okna sa da vidiet tak akurat na hlavu robotnika-murara ("Bob the builder"), ktory stoji na 2metrovom leseni a robi sa ze robi.
Aj tak mu (a tomu druhemu tiez) o chvilu prinesiem caj spraveny iba z jedneho vrecka (neverili by ste ako sa to pekne vyluhuje do oboch salok:)), zaliaty mliekom. "k'you love" povie ten vacsi ked im ho podavam. 3 sekundy na to miznem v kuchyni s uskrnom na tvari.
Vsetci sa domu idu zblaznit, teda tak to vyzera, nestihaju.
Robotnici, zda sa, ze sa nikam neponahlaju...asi stihaju. Rozhodne obed, ktory zacinaju o 11.OO a koncia priznam sa neviemkedy , lebo ked sa o 13:15 vraciam domov, okrem zapnuteho tranzistora na kvadroch nikoho nevidim a nepocujem.
Taxik.
Fajn, daj mi sekundu, darling, chcela by som zahuhnat do repraku ... ale ziaden nemam. Taxikarov rozdelujem do 2 kategorii:
1) Ti, co zacnu rozpravat uz na zaciatku cesty, lebo radi rozpravaju,
2) Ti, co sa rozrecnia az na konci, lebo chcu vyssie sprepitne.
Tento keca uz celu cestu odkedy som zabuchla dvere na jeho sedom forde.
Po 17 minutach rozhodovania sa, ci sa mam pozerat na taxikarov zatylok, alebo do spatneho zrkadla pekne slusne do oci, nadobudam divny pocit, ze mr.cabdriver ma oci na zatylku.
Platim, vystupujem. Uf. Svet je predsa krasny, vsetci naokolo sa zdaju byt v poriadku a s ocami nad nosom.Presne tam, kde maju byt.