3:06. dost vela hodin na to aby clovek uz len nemo klimbal do klavesnice svoje pritekajuce myslienky. ze sa zjavili ked som pisal teraz mail. ze vraj ako sa mam? klasicka otazka na ktoru vzdy odpovedam co ma prve napadne. ale ja sa v poslednom case uz vobec nemam. stale mam pocit akoby som sa prepadal do takej hlbokej diery...hlbokej, hnedej. ze sa proste uz clovek ani nevyzna ze co chce, kto je, ako a kde? uplne prazdno, blank_ v hlave. nic. tolko roznych sil na cloveka zo vsetkych stran dolieha az ho pridlavia k zemi ze uz sa mu ani nechce hybat. a tak tam lezi... idem spat... mozno sa mi nieco bude pekne snivat. mno...ved zivot je krasny.