hmm...mam trochu zmiesane pocity...odhliadnuc od toho emocionalneho bordelu v mojej hlave (srdci) ktory mam uz dlhsie...sa citim vlastne fajn,lebo som sa dozvedel, vlastne mi bolo uprimne povedane, ze ma ma niekto rad...ono clovek to predpoklada ked ma kamaratov a kamaratky, ale malokedy mi to niekto povie nahlas...dokonca mi to za posled.styri dni povedali dve osoby a velmi mi to podvihlo naladu...uz mi to fakt dlho nikto nepovedal a po takej dlhej dobe zacina clovek trochu pochybovat...no ale ma to aj stinnu stranku a tou je to,ze nic viac...teda nic viac sa uz neudeje,mame sa radi a to je vsetko,ziadne pokracovanie, neviem ci by som nejake chcel ale uz len to vedomie ze keby som chcel tak ziadne nebude, to trochu kali...ale to uz mozno prehanam,ja sa snad fakt neviem z nicoho radovat vzdy si to nejak pokazim...ale aj tak je to moc prijemne a dakujem im velmi...hm a niekto tu predtym pisal o objatiach...uz dlhooo ma nikto neobjal, teda myslim tak poriadne pevne a dlho...uz dlho ma nikto nepobozkal vlastne...vlastne som sa dlho nikoho poriadne nedotkol...ani nepozrel priamo a rozhodne do oci...a fakt to snad tentoraz nebude len mnou...ALEBO ZASE KLAMEM SAM SEBA?!?!...skutocnost neskutocnost...vytvaram si vlastnu realitu a uz sa v nej stracam?...uz mi konecne ruplo v bedni...asi nie...vlastne sa nemam na co dnes stazovat,ved sa citim dobre lebo ma niekto ma rad...a ja ich mam rad tiez...a vlastne aj vas ostatnych...:)