kracam si domov gympelrocku (trencania vedia) nikde nikdo. pospevujem si nieco od davovky, zacina poprchat, paci sa mi to. zistil som ze mam rad samotu, asi ako osamely vlk ktory ale ku svojemu zivotu potrebuje tiez svorku spriaznenych dusi. poznate ten pocit ked sa nikam neponahlate, nic vas netlaci, fajn okamih ked je vasim jedinym spolocnikom .... problem, spolocnik sa nenasiel. chcel som si vychutnat chvilku, len tak si sadnut do travy a rozmyslat. niekedy by som si mozno zapalil cigu. teraz uz nechcem, ale nieco mi tam chyba. len tak sediet, rozmyslat sam zo sebou nad nicim a vyprazdnit mysel, vychutnavat si amtosferu prazdnej tmavej ulice ... ? gitaru vlacit zo sebou nebudem, to je jedna z mala veci pri ktorej viem vypnut ... nejake ine napady ?