ludia su podivni, ovela radsej riesia vsetko mozne okrem seba. akoby sa bali nakuknut do seba, vyriesit nejake ich vnutorne bloky a posunut sa tym dalej, ulahcit si dajak prezivanie. v lepsom pripade aspon pomahaju inym daco vyriesit, v tom horsom to ostatnym stazuju. co ush. vlak do povazskej som dajak nestihol: podvecer som padol do postele a ush treti ci stvrty piatok za sebou som prespal, len jeden z mnohych planov, ktore odisli rychlejsie ako prisli. snad vecer vsetko vyjde bez zbytocnych zadrhelov, planujem ist na reggae koncert do bernolaku, tam rovno vyskusam aj nejaky caj co som nikdy este nevyskusal. a potom budem robit nevjemco s nevjemkym nevjemkde. dufam, ze neostanem sam so sebou. a ak ostanem, tak aspon nech nefuka prilis silno a ak bude prsat tak nech len mrholi. potom pojdem do ucka, na minimal. neviem koho tam stretnem, snad cele mesto sa pobera na stereodrome, ktoremu sa prave preto vyhnem, ale dufam aspon v jedneho cloveka, ze tam pride. dufam aj keby mii to pridalo neuveritelne vela roztodivnych emocii asi. aj takych aj onakych. ale viem, ze tam nebudem sam, bude tam aj hudba ktora ma snad celeho objime.