Som lost....zas som v nejakej sracke a neviem sa z nej vydriapat sama. Kedysi som aspon pobehovala od duse k dusi, snazila sa chytit aspon nejakeho konara ale teraz viem ze tie konare su bud pritenke alebo prilis vysoko. Panuje nezajem, ignorace, empatia nulova....zacinam pochybovat o svojom doteraz zdanlivo pevnom zazemi tvorenom bytostne odlisnymi osobnostami i nulami ktori predsa len vytvarali pevnu siet ktora ma udrzala na zivote.Len teraz ma niektore elementy pomaly a neisto opustaju a ja padaaaaam a padaaaam a najhorsie je ze mi nikto (ani ja sama) nepribalil padak.Pre istotu. Proste sa mi vybili baterky a nabijacka je v nedohladne....ale sak cesta do pekla je dlha a ja dovtedy nieco chytre vymyslim, nejak sa z toho vylizem..mozno zistim ze sa dokazem aj sama na seba spolahnut. haha. urcite.......dennik ty mas fakt blahodarne ucinky ..... zacinam stavom posadnutosti vlastnou myslou a depresiou a na zaver som si sama sebe na smiech...aj ked neviem ci sa nejedna uz o chronicke zmeny nalad ktore tu prezivam..jo a zacal novy den a mozno ma niekto zavali balvanom svych depresi a ja sa nebudem musiet zaoberat sama sebou ...aj to je riesenie...