po dlhom case zase pisem dennik...hmm..od posledneho zapisku sa udialo vela veci...len som ich newjem preco ...nejako proste newedel zo seba vyjadrit...dat von...
dnes po weekende a vcerajsom dni volna zase robota...zase ten isty skurveny stereotyp ked musim byt zavrety niekde kde nechcem...
vonku je nadherne pocasie...clovek by len taq vysiel von a vychutnaval luce slnka...lahol si niekam do travy...a pozoroval oblohu...namiesto toho musim sediet v skurvenom tmavom zafajcenom priestore kde sa neda nic s nikym okrem uniku do sveta virtuality...
presne tak...vonku je nadherne...napriek tomu je pre mna zahadou ze existuju ludia ktori dokazu nieco taketo newidiet a proste ich primarna zivotna potreba je prist sa zavriet sem dat mi peniaze a hrat sa za ne hry na pocitacoch...boze...kde je niekto normalny...kde som sa to ocitol...co su toto za ludia... smejem sa im...vo svojom vnutri sa im len smejem...vsetkym do jedneho... aj sefom...
kolega ktory som mnou doteraz pracoval a bol celkom dopoho je zrazu moj sef...hmm...bolo by to OK keby sa z neho tym padom nestal uplny kokod! sefovanie asi leze na mozog... ale wed co...jeho smola chlapec...
tymto bezduchym pravidlam a dojebavaniu ktorym sa ma snazia priviest k tomu aby som pre tuto pracu obetoval co najviac sa akurat tak zasmejem...nemenim to robit...nemienim robit ani stipku viacej ako to povinne co mam zaplatene... proste nepatrim k tym co sa dokazu obetovat pre hocijaku picovinu...a to ze mam travit v robote 2 hodiny nawiac ktore nemam zaplatene...hmm...smejem sa im...
aj tak mi nerozumeju...nerozumeju hudbe ktoru pocuvam v praci...nerozumeju mojmu stylu zivota...nerozumeju mojim hodnotam...a mne sa to paci...
ked vidim tych chudakov ktori sem chodia, ked vidim tych mojich pseudopriatelov ktorych tu mam...ked vidim sefa....vtedy si mozem sam pre seba powedat jednu krasnu vetu "wed moj zivot je o uplne niecom inom vy chudaci" a to je skwely pocit...