Uf, tak sa mi konecne podarilo premoct lenivost (vlastnost mne najblizsiu). To znamena ze som uprostred noci vstala z vhriatej postielky aby som sa dotrepala ku compu, pricom ma cestou striasala zima narazala som na vsetky mozne predmety v nasej starozitnostami prepchatej domacnosti a to vsetko len a len pre to, ze akonahle zalahnem a chystam sa oddat sa lahodnemu spanku zasa na mna zacne agresivne utocit moja vecne otravna mysel. Ja to nazyvam decentne muzou, no skor je to asi mensia deviacia lezat v noci v posteli a donekonecna si do hlavicky trepat miernejsie alebo uz menej mierne kravinky. Bohuzial, tieto kravinky su podla a zakerna vec, pretoze ked sa konecne prekonam arohodnem sa tieto male neodbytne priserky vypustiti na svetlo bozie ( chcem sa uz konecne poriadne vyspat!!!!), zrazu akoby sa vsetky vyparili a podla toho co vyplodim by ste mohli uvazovat nad tym, ci nahodou nieso mentalne retardovana osoba. Nanestastie som si stopercentne ista ze akonahle sa znova vratim na miesto odpocinku budu tu ako na koni a ja sa zasa budem musiet nahlast chechtat ze ako so mnou znova vypiekli. No kedze to o co sa tu snazim je tak strasne zufale az sa mi chce plakat a vidim, ze moje usilie predsa len aspon jedneho maleho netvorceka vypustit je take marne akoby som sa snazila precitat si stranku z ucebnice pre pravnicke fakulty a nezaspat pritom, idem sa radsej znova triznit do postele. No snad niekedy inokedy sa mi to podari. Len este jednu poznamku si nemozem odpustit. keby ma tato mala chorobka nekvarila uz od detstva, pripisovala by som ju latkam ktore uz dlhu dobu uzivam. Takze aspon nieco na upokojenie, nie?