Hola!



Volám sa Juan Gonzales a mám 22 rokov. Pochádzam malebnej krajiny, kde sú nádherné hory, úrodné nížiny a v lete aj kúsok subtropického podnebia. Pôvodné obyvateľstvo našej krajiny si usilovnou prácou vypĺňalo inak spokojný život, kým neprišli agresívni conquistadores z ďalekého východu a nepodmanili si pôvodných, pomerne vyspelých, no nebojovných usadlíkov. Boj s rozpínavými kolonistami o vlastnú národnú svojbytnos? bol dlhý a krvavý. Z našej ?ažkej minulosti pramení aj odveká úcta a oddanos? Bohu, ktorý azda jediný vidí naše trápenie.

V našej krajine nie je zďaleka všetko ružové. Hlavné mesto má vyspelé centrum, kde si založilo svoje pobočky mnoho firiem, ktoré ovládajú kapitálom posadnutí gringos. Pracovná doba sa nám začína zavčasu, vybavi? niečo pred desiatou je však problémom. Odpoveď ľudí, od ktorých niečo potrebujete je často maňana - zajtra. V našom meste žije mnoho amigos, ktorí sa na chudobné predmestia s?ahujú z malých provinčných pueblos za vidinou lepšieho zárobku. Na predmestiach vládne chaos a špina, mnoho malých detí berie drogy, pretože sa nemajú kde inak zabavi?. Takisto sa tam pohybujú samozvané polovojenské guerilly, ktoré sa snažia nastoli? poriadok podľa svojho gusta a úsudku. Násilie je bohužiaľ častým javom.

V meste sa sem tam vyskytne nejaká tá demonštrácia proti vláde, ktorú organizuje miestna Central de trabajadores, teda odborová centrála. Tieto protesty však neprinášajú žiaden úžitok, pretože u nás platí pravidlo, kto má viac, ten aj vládne. Naša krajina je taktiež súčas?ou tranzitnej cesty, kade sa pašuje biele mäso a narkotiká do vyspelých krajín.

Po páde revolučného ľavicového režimu u nás nastala veľká eufória. Očakávalo sa, že americkí gringos to tu dajú rýchlo do poriadku. Do našej krajiny prišlo mnoho zahraničných investícií. Členovia revolučnej junty však čoskoro pochopili, že naša krajina skutočným El Doradom. Spočiatku to vyzeralo, že sa udeje ekonomický zázrak. Nová vláda sa však celosvetovo preslávila potláčaním občianskych slobôd, korupčnými škandálmi, čo v konečnom dôsledku vyústilo do zahraničnopolitickej izolácie. Odvtedy sa nám darí ešte horšie.

Celonárodné protesty pomohli vymeni? despotického diktátora a už sa zdalo, že zavládne tá túžobne očakávaná demokracia. Bohužiaľ, ukázalo sa, že nová vláda na tom s korupciou nie je o nič lepšie. Rozdiel je však v tom, že korupcia pochádza aj od amerických gringos, a teda je zahraničnopoliticky legitímna. Aj preto sa o našej krajine hovorí, že začína prežíva? nový ekonomický zázrak – tak ako tomu bolo aj v Argentíne za Pinocheta. Naši ľudia sú veľmi pobožní. Preto si aj vláda veľmi zakladá na náboženstve. Ako dôkaz svojej pravovernosti udržiava nadštandardné styky so Svätou stolicou. Napriek tomu, že mnohí ľudia nemajú čo do úst vloži?, hrnú sa z celej krajiny, aby na vlastné oči videli božieho posla – Svätého otca. Netrápi ich, že vláda vynaložila naozaj veľké prostriedky aby návšteva bola skutočne pompézna a dobre vyzerala v zahraničných médiách. Mnohým to napriek tomu prináša neskonalú rados? a duchovné naplnenie – môžu ešte dlho diskutova? pri poháriku tequilly a ryžovej placke. Nášmu skromnému národu stačí ozaj málo. K úplnému š?astiu chýba už len vytúžené ví?azstvo na Mundiale.



Ahoj!

Volám sa Adam a je mi na grcanie z toho, že tento text je o Slovensku... Btw. Komestas??