uplne materialisticky zivot zijem. a vacsinou ma to donuti uvedomit si dando. (uh, dobre si tu medzi sebou bruska pomazavame, ale ved co uz ked sa mame radi, ze?). musim sa odputat od reality ako som bol odputany asi do osemnastky. ale ked teraz je uz toho hrozne vela. ucty. peniaze. boj o prezitie. povinnosti. komplikujuce sa vztahy. chtice vsetkeho druhu... no na<>, co ti poveim dennicek? nic neviem a nic sa mi nechce. ako prekonat lenivost mysle? vsetko co urobim povazujem za hlupe. cakal som ze ked na tom budem robit viac, zemni sa to, ale nemeni. aj ta chujovina o tom eu co som dnes napisal. ja neviem. chyba mi laska. fakt. tri a pol roka. nechapem sam seba. tri a pol roka mi nikto nestal za to aby som s nim travil vo vztahu viac nez dva tyzdne. clovek by poveda ze cim dlhsie som sam, tym viac sa mi bud znizovat naroky. ale je to uplne naopak. mam skor filozofiu "ked uz som tolko vydrzal, nezacnem si s nejakou puchrou" je to tak. ale naozaj mi chyba laska. vlastne na tuto temu som uz pisal dennik. no vidis. aspon vidis ako ma to sere. a na co sa sustradit inak? na pracu ktoru nemam? hulit sa mi nepodarilo prestat. pit nemozem lebo stale antibiotika... nemam ciel a neviem ho najst. ciel kde si v pici?