spojenie s kyberiou prienieslo okrem inych vyhod, aj prudky narast dennikov si pisucich a tym moju nechut k deniikom. Ale uz som to prekonal, zda sa. Uz je to tu opat. v zivote ziadne zmeny. no surprises... moja posledna laska, sa rozplynula... ako... a teraz nejaka metafora... ani furt neviem preco. Ale viem. v podstate som to takto ani nechcel... fiha. musim znizit latku. ale vlastne pri laske sa neznizuje latka. aha. tak je to. jeden den je ako druhy. buducnost je jasna. co po mne zostane...